SME
Sobota, 30. máj, 2020 | Meniny má FerdinandKrížovkyKrížovky
PODCAST PRAVIDELNÁ DÁVKA

Kto je za históriou konfliktu vedy a náboženstva?

Pozrieme sa na vznik vojnovej metafory medzi vedou a náboženstvom.

Vypočujte si podcast

Počúvajte cez >> Apple podcasty | Spotify | Google podcasty | RSS

Prečo veľakrát počúvame o tom, že veda a náboženstvo sú v konflikte? Nad touto otázkou nemusíme iba špekulovať, ale v bude nám v nej zaiste dobrým pomocníkom história. A práve o tom si povieme dnes.

Prečo sú veda a náboženstvo často vnímané ako nekonečný príbeh dvoch nepriateľských národov? Odpoveď na to by sme nemali zjednodušovať, pretože záleží samozrejme o kom, v akej dobe a na akom mieste sa práve rozprávame.

Skryť Vypnúť reklamu

Jaskyniar Jakub z vášho detstva mohol mať na to predsa pri táboráku iné dôvody, ako má váš súčasný kolega, mäsiar Miro, na svojom Instagrame.

Predsa však, bez toho, aby to Jakub alebo Miro vedeli, je veľká pravdepodobnosť, že takýto ich pohľad môže byť aspoň do istej miery históriou vystopovaný do svojich prvotných počiatkov.

Tie nesiahajú až do knihy Genezis, ale kdesi do 19. storočia. Spomenul som naschvál slovíčko „kdesi”, pretože v tomto kľúčovom 19. storočí sa odohrali na troch rôznych kontinentoch tri významné vývoje. Tie súviseli nielen s rozšírením názoru, že veda a náboženstvo sú v konflikte, ale aj s jeho samotnou tvorbou.

Teda, inými slovami, takýto naratív konfliktu nemôžeme už od začiatku považovať za akúsi historickú samozrejmosť ale je to pohľad na históriu, ktorý musel niekto skonštruovať a práve na to sa pozrieme dnes. Respektíve presnejšie, len na jeden z kúskov tejto dôležitej skladačky.

Skryť Vypnúť reklamu

V tejto dávke si predstavíme dve americké postavy, ktoré môžu aj dnes za rozšírenú ideu toho, že veda a náboženstvo sú v neustálom konflikte.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

John William Draper

Títo dvaja ľudia sú John William Draper a Andrew Dickson White a každý z nich bol svojim spôsobom významný vo svojej oblasti. Prvý spomenutý, John William Draper napísal v roku 1874 dielo História konfliktu medzi vedou a náboženstvom. Napriek tomuto názvu, nie je pravda, že by Drapera nadúvalo na náboženstve úplne všetko. Zameral sa skôr len na jednu konkrétnu vec, ktorou bola katolícka náuka. Len pár rokov predtým totiž Katolícka cirkev vyhlásila svoju náuku o pápežskej neomylnosti.

Tá mimochodom neznamená, že pápež sa nemôže nikdy mýliť, ale musia byť na to splnené isté podmienky: To jest. Musí ísť o právoplatne zvoleného pápeža, musí sa vyjadrovať špeciálne k veciam viery a morálky (rozumej, nie vedy), a musí tak spraviť v oficiálnom vyhlásení, tzv. ex cathedra.

Skryť Vypnúť reklamu

Odvtedy sa tomu tak stalo len jedenkrát, v roku 1950, ale to už Draper nezažil. Každopádne, bolo to niečo, čo ho podráždilo a patrične sa tak vo svojom diele aj vyjadroval.

Hoci pre neho konflikt medzi vedou a katolicizmom trval odkedy kresťanstvo získalo politickú moc, videl sa ako niekto, ktorý prvýkrát opíše históriu z tohto pohľadu. V úvode píše takto:

História vedy nie je len akýsi zoznam izolovaných objavov. Je to príbeh konfliktu dvoch súperiacich strán, a to jednak rozpínajúcej sa sily ľudského intelektu a na druhej strane útlaku vychádzajúcom z tradičnej viery a ľudských záujmov.

Nik sa doteraz nepokúsil prerozprávať túto tému z tohto pohľadu. Pre nás je to však čosi stále aktuálne, ba čo viac, je to tá najdôležitejšia téma zo súčasných otázok.

Skryť Vypnúť reklamu

To, že sa zameral na katolicizmus, je vidno aj z toho, že iné náboženské tradície, ako islam, pravoslávie či protestenizmus z tejto kritiky vyňal a dal ich do celkom dobrého svetla. Niektoré dôvody, prečo je pre neho na vine práve katolicizmus, nie je ťažké uhádnuť. Spomenul, že katolíci jednak zastupujú najväčšiu skupinu kresťanov ako aj to, že pre svoju vedeckú opozíciu využívajú štát a jeho inštitúcie.

Niekedy však aj naše odborné pohnútky môžu súvisieť s našimi osobnými zážitkami a bolo tak tomu aj v prípade Drapera. Jeho sestra Elizabeth totiž nedávno konvertovala na katolícku vieru, čo by v jeho prípade mohol byť už dostatočný dôvod pohoršenia. Neostalo to však len pritom.

Keď Draperovi zomieral jeho osemročný syn William, Elizabeth mu schovala protestanský modlitebný text, ktorý rodine vrátila až po Williamovej smrti. Berúc do úvahy jeho neobľubu Katolíckej cirkvi, nemusíme sa asi veľmi čudovať, že v zármutku zo synovej smrti ju následne Draper vyhodil zo svojho domu. A tým nemyslím tú spomínanú modlitebnú knihu ale svoju už katolícku sestru.

Skryť Vypnúť reklamu

Jeho spomenuté dielo bolo veľmi úspešné a prešlo cez vyše 50 vydaní a 10 prekladov, vrátane jedného v Španielsku, kde sa dokonca dostalo na vtedy ešte existujúcu knižnú katolícku hitparádu, s názvom Index zakázaných kníh.

Andrej Dickson White

Jeho takpovediac intelektuálnym parťákom bol Andrew Dickson White. White mal nakročené na dobrú a úspešnú kariéru. Už v mladom veku sa stal prvým rektorom prestížnej Cornellovej univerzity v New Yorku, ktorej bol zároveň spoluzakladateľom.

V tejto dobe, v 60. rokoch 19. storočia, začal písať na témy vedy a náboženstva, aby tým reagoval na jeho náboženských kritikov ozývajúcich sa voči edukačnému sekularizmu zavedenému na tejto univerzite. White chcel, podľa svojich vlastných slov, vytvoriť „azyl pre vedu – miesto, kde sa pravda bude hľadať pre pravdu samotnú, a nie aby sa hodila pre účely zjaveného náboženstva.”

Skryť Vypnúť reklamu

To, čo si myslel o vzťahu náboženstva a vedy vyjadril najprv v istej svojej prednáške, kde sa snažil prezentovať mnohé hriechy kresťanstva spáchané počas storočí, ktorých spoločným motívom bolo to, ako Cirkev mala brániť vedeckému poznávaniu. Z úvodu diela citujem:

Počas celých novodobých dejín, zasahovanie údajných náboženských záujmov do vedy … vyústilo vždy do toho najhoršieho zla, a to s dopadom tak ako na náboženstvo tak i na vedu. Zatiaľ čo na druhej strane, slobodné vedecké skúmanie – bez ohľadu na to, ako mohlo občasne náboženstvu ublížiť – viedlo vždy k najväčšiemu dobru pre náboženstvo a vedu.

Nakoniec, po dlhšom čase, v roku 1896, spísal svoje myšlienky na túto tému v diele História vojny vedy s teológiou v kresťanstve (A History of the Warfare of Science with Theology in Christendom), tentokrát po 27 rokoch rozšírená z jeho pôvodnej prednášky do dvojzväzkového diela. To, ako je veľakrát dôležité rozlišovať súvisiace pojmy, napríklad náboženstvo a teológia, nám predviedol aj samotný White.

Skryť Vypnúť reklamu

V úvode k svojmu dielu nám sám spomína, ako sa jeho zmýšľanie vyvinulo a ako sa líši od spomínaného Drapera, ktorého tiež čítal. Vraví, že kým Draper vnímal tento boj ako zápas medzi „náboženstvom a vedou”, White začal vidieť tento spor len medzi „vedou a dogmatickou teológiou”.

Hoci podľa neho je nemeniaca sa teológia čímsi nežiadúcim, náboženstvo chápané ako istá „Sila vo vesmíre” či dokonca ako „princípy a ideály toho blaženého zakladateľa kresťanstva” vidí ako niečo pozitívne čo ide ruka v ruke s vedou a dokonca dúfa, že takto chápané náboženstvo sa bude stále rozmáhať.

Dnešné hodnotenie

Čo si však máme o ich dielach myslieť? Nemajú azda pravdu? Všetci sme predsa počuli o tom, ako náboženstvo zabraňuje vede a veda negatívne vplýva na náboženskú vieru.

Skryť Vypnúť reklamu

Tu musíme predsa len priznať, že v niečom majú pravdu. Veď aj tie najhoršie diela a názory môžu obsahovať kúsok pravdy, a aj diela, ktoré sú celkovo historicky nepresné, nie sú väčšinou historickej pravdy zbavené úplne.

Nakoniec, sám White v knihe priznáva, že určite občas niečo dôležité vynechá alebo sa niekde pomýli, ale tá nosná myšlienka jeho diela – to jest konflikt vedy a teológie – ostane nezmenený. Stručne povedané, nie je tomu tak.

Hoci ešte okolo polovice minulého storočia bolo počuť hlasy významných historikov, ktorí dávali za pravdu Draperovi a Whiteovi, situácia sa odvtedy začala zásadne meniť. Mnohí historici vedy začali odvtedy postupne písať o tom, ako dejinný vzťah vedy a náboženstva nemožno zachytiť jednoduchými pojmami ako je „konflikt” alebo „harmónia”.

Skryť Vypnúť reklamu

Draper a White veci často skresľujú a pracujú s mylnými informáciami. Nie je to však niečo, na čo sa dá ľahko prísť, ak by sme ich diela čítali.

Dokonca mám pri mne jednu slovenskú knihu od slovenského autora, ktorý napísal tenučkú knižku o cirkevných prehreškoch a v úvode priznáva, že väčšinu informácii čerpal od našich dnešných dvoch autorov.

Pri triedení histórie však potrebujeme pomoc historikov a iných odborníkov, ktorí sa týmto témam venujú, aby sme s ich pomocou vedeli odhaliť mnohé nepravdy, polopravdy a nedopovedané príbehy. Na to sme sa už v niektorých dávkach čiastočne pozreli a určite tomu tak bude aj v budúcnosti.

Použitá a odporúčaná literatúra

Brooke, Science and Religion: Some Historical Perspectives.

Dixon, Cantor, Pumfrey (eds.), Science and Religion: New Historical Perspectives.

Ferngren (ed.), Science and Religion: A Historical Introduction

Skryť Vypnúť reklamu

Lindberg, Numbers (eds.), God and Nature: Historical Essays on the Encounter between Christianity and Science.

Numbers (ed.), Galileo Goes to Jail and Other Myths about Science and Religion.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Pravidelná dávka | Vzdelávací podcast

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

AUTORSKÁ STRANA PETRA SCHUTZA

Najväčšou obeťou korony nebudú svalovci, ale žiaci (Schutzov týždeň)

Šek pre Európu, nerozdielový Pelle a Orbán sa zabáva.

Premiér Igor Matovič po stretnutí so zástupcami fitnescentier.
Stĺpček Zuzany Kepplovej

Spor o pravé meno kotlebovcov

Kto ešte nevie, čo 1488 znamená, nech sa prihlási.

Zuzana Kepplová.

Zabitie Afroameričana rozzúrilo USA. Polícia nepriznala pravdu

Policajta, ktorý kľačal na Floydovi, zatkli a obvinili z vraždy.

Umelec maľuje na stenu portrét Georgea Floyda.
Kvaku v Nemecku či Rakúsku uvidíte v obchodoch pomerne bežne. Na Slovensku treba viac pátrať.

Neprehliadnite tiež

Podcast Klik

Klik: Trump sa chystá na vojnu s Twittrom, oznámil na Twitteri

Komentovaný prehľad technologických správ.

Podcast Klik
Podcast Tech_FM

Bola to dokonalá katastrofa, asteroid dopadol v najhoršom uhle

Čo vedci zistili o dopade planétky, ktorá vyhladila dinosaury.

Raketa Falcon 9 s vesmírnou loďou v štartovacom komplexe 39 vo Vesmírnom stredisku Johna F. Kennedyho.