Plynové sporáky vystavujú ľudí dva až päťnásobne vyššej úrovni znečistenia vzduchu v porovnaní s exteriérom.
Nová správa z amerického Rocky Mountain inštitútu tvrdí, že regulačné úrady vedia o tomto probléme, no nestanovili žiadne obmedzenia týkajúce sa kvality vzduchu v interiéri. Tá sa najmä v období pandémie, keď je množstvo ľudí zatvorených doma, ešte zhorší.
Znečistenie pritom dosahuje úroveň, ktorú by v prípade exteriérového vzduchu považovali za nelegálnu, píše denník Guardian.
Rizikové plyny
Približne tretina amerických domácností varí prevažne na plynových zariadeniach, ktoré vylučujú oxid dusičitý a oxid uhličitý, a to okrem iných častíc, ktoré produkujú všetky typy sporákov. Rizikovým je aj oxid uhoľnatý.

Staršie, nedostatočne udržiavané sporáky znečisťujú ovzdušie ešte viac.
Aj krátky kontakt s oxidom dusičitým výrazne zvyšuje riziko astmy u detí. Jedna staršia analýza ukázala, že deti v domácnostiach s plynovými sporákmi majú o 42 percent vyššiu šancu dostať astmu. Iný výskum z Austrálie zas pripisuje vznik astmy u 12,3 percenta detí plynovým sporákom.
Oxid dusičitý zhoršuje chronickú obštrukčnú chorobu pľúc a môže byť spojený so srdcovými problémami, cukrovkou a rakovinou.
Otrava oxidom uhoľnatým zas môže spôsobiť bolesť hlavy, nevoľnosť, rýchly srdcový rytmus, zástavu srdca i smrť.
Ako zlepšiť situáciu
Experti tvrdia, že najlepšie riešenie je prechod na elektrický sporák.
Situáciu môže zlepšiť aj varenie na zadných horákoch, pri otvorenom okne, používať odsávače pár, čističe vzduchu s filtrom HEPA (typ filtra, ktorý zadrží aj najmenšie čiastočky znečistenia, pozn. red.) či nainštalovanie detektoru oxidu uhoľnatého.
“Do tohto problému potrebujeme investovať.
„
Znečistenie vnútorného ovzdušia sa dotýka viac chudobných Američanov či tých, ktorí majú inú ako bielu farbu pleti. Dôvodom je, že sú často vystavení aj olovu, ortuti, diaľniciam či priemyselným parkom.
"Do tohto problému potrebujeme investovať. Je súčasťou plánu na ochranu najmä našej najviac zraniteľnej časti populácie," ozrejmil kalifornský patológ Robert Gould, ktorý podrobne skúmal štúdiu.