Vypočujte si podcast
Počúvajte cez >> Apple podcasty | Spotify | Google podcasty | RSS
Pravidelná dávka je vzdelávací podcast, ktorý nechce padnúť do pasce „fachidiotizmu“ a tváriť sa, že iba filozofia, iba náboženstvo alebo iba veda vidí veci pravdivo. Má ukázať, že kritické myslenie je chytľavé, príťažlivé a vťahujúce podobne ako dobrý seriál. Podcast chce viesť dialóg medzi myšlienkami z rôznych disciplín a sprostredkovať tak rozhovory a zamyslenia nad otázkami, ktoré hýbu ľuďmi – a cez nás i našimi dejinami.
Ovládajú svet? Sú tu medzi nami? Ako presne hýbu svetom temné páky osvietených iluminátov?
Je aj autor tejto dávky jedným z nich? Na tieto otázky Vám asi odpovede dnes nedám a radšej vás ponechám, aby ste si na ne, najlepšie za použitia kritického zmýšľania, odpovedali sami.
Viac odpovedí však budeme mať zaiste o ich historickom pozadí a o tom, kto to ilumináti vôbec sú.
Pôvod
Rok 1776 bol rok mnohých významných udalostí. Odohrala sa v ňom sa americká revolúcia za nezávislosť, Adam Smith publikoval svoje dielo Bohatstvo národov, Edward Gibbon svoj prvý zväzok Úpadku a zániku Rímskej ríše, a taktiež vtedy zomrel jeden z najväčších osvietencov daného storočia, David Hume.
K tomuto roku si však na tento zoznam môžeme pridať ďalšiu historickú udalosť a tou je práve vznik iných osvietencov – iluminátov. Za ich menom stojí totiž práve tento význam.
Aby sme sa mohli pozrieť na ich vznik trochu bližšie, zavítajme na územie Nemecka a presnejšie do bavorského mesta Ingolstadt.
Nový svetový poriadok
V tej dobe sa stretla skupina piatich ľudí vedená mladým, 28-ročným kanonickým právnikom Adamom Weishauptom a založila skupinu, ktorá nebola spokojná s vtedajším stavom sveta.
Veď, kto by aj počas histórie bol? Pôvodne sa síce nazvali Spolok dokonalých, ale keďže svoju skromnosť mohli vyjadriť aj lepšie, premenovali sa nakoniec na Rád iluminátov.
Pojem iluminát, respektíve iluminatus, bolo už v minulosti označenie pre tých, ktorí sa pridali k rôznym tajným náboženským spolkom, zvaných ako kulty mystérií.
Tieto existovali už v starovekom Grécku a Ríme, ale keď počujeme o iluminátoch dnes, máme tých na mysli práve týchto moderných. V drvivej väčšine sa však už stali kolektívnym označením pre mnohé iné tajné elitné skupiny, ktoré majú ovládať náš svet.
Neskáčme však a vráťme sa ešte naspäť do 18. storočia. Na to, že šlo len o malú skupinku, mali naozaj neproporčne veľkolepé ciele. Ich skromným plánom bol totiž zmeniť len celý svet. Presnejšie povedané, od jedného člena vieme, že podľa Weishaupta malo ísť o:
Spolok, ktorý cez tie najprepracovanejšie a najbezpečnejšie metódy, bude mať za cieľ víťazstvo čnosti a múdrosti nad hlúposťou a zlobou.
Ide o spolok, ktorý bude nachádzať tie najdôležitejšie objavy vo všetkých vedeckých odboroch, ktorý bude učiť členov byť tak vznešený ako aj veľkolepý, čo im zaručí istotu úplnej dokonalosti v tomto svete, ktorá ich ochráni od prenasledovania, osudu a útlaku a ktorá zviaže ruky despotizmu vo všetkých jeho formách.
Ako môžeme teda z tohto úryvku vidieť, nachádzame v ňom prienik s tým, čo chceli ostatní a verejne známi osvietenci tej doby, akými boli napríklad Voltaire, Rousseau či Diderot.
To znamená, že obom týmto osvietenským táborom šlo o bojovanie proti ľudskej hlúposti, povere a útlaku panovníka, a na druhej strane o presadzovanie vedeckých ideálov, na ktorej bude založená racionálnejšia spoločnosť.
A tiež, ako sme počuli, nešlo vtedy ešte o žiadnu predstavu akýchsi jašterov, ktorí malí ovládať našu planétu, ale aj takáto myšlienka veru neskôr vznikla.
Bavorským iluminátom teda šlo o to, aby mohli byť ľudia slobodnejší a šťastnejší. Ako to však možno docieliť? Na to je potrebné nastoliť zriadenie, v ktorom bude na čele skupina osvietených a benevolentných vládcov spravujúca všetko ľudstvo v takzvanom Novom svetovom poriadku.
Hierachia a iniciácia
Podľa zakladateľov malo ísť o utopický stav, v ktorom by si boli všetci rovní, no predsa len, niektorí rovnejší.
Inak povedané, spoločnosť iluminátov nebola žiadna demokracia a vo svojich radoch mali hierarchický rebríček. Ten pozostával z troch rôznych stupňov, pričom hore sa dalo postúpiť po splnení istých podmienok a prechodu cez slávnostný rituál.
Členovia používali medzi sebou krycie mená, ktoré boli mnohokrát prebrané z takzvaných kultov mystérií, čo boli rôzne staroveké, grécko-rímske náboženské skupiny, ktorých praktiky boli tiež zahalené rúškom tajomstva.
Príkladmi ich mien je napríklad Osiris, Attis či aj Pytagoras. Tí, ktorí boli na samotnom čele iluminátov, mali byť tými, ktorí vlastnili dokonalé poznanie na riadenie takejto rozprávkovej spoločnosti.
Rozpor s vedou
Pri ich plánoch však vidíme rozpor s čnosťami osvietenstva a vedy. Osvietenstvu totiž ide o blahobyt spoločnosti, a jedným z hlavných pilierov je práve podpora a presadzovanie vedeckého zmýšľania.
Na druhej strane sa však veda pýši tým, že nie je – na rozdiel od istých foriem náboženstva – dogmatická, a teda, že sa môže mýliť, upravovať svoje závery a cez odbornú diskusiu prichádzať bližšie k pravde.
Toto nie je len akýsi ideál, ktorý sa medzi akademikmi vyvinul len niekedy nedávno.
Už napríklad anglická Kráľovská spoločnosť začínala svoju činnosť v roku 1660 s mottom „Nullius in verba”, čo nesie voľne preložený význam: „Neverte nikomu len preto, že vám to povedal.”
Aký by teda mali s týmto problém ilumináti? Nuž, videli sa ako skupina, ktorá mala tú najvyššiu a nikým nespochybniteľnú autoritu a to už veru nie je ten najvedeckejší prístup k poznaniu.
K jej azda lepšie znejúcim plánom patrilo to, že chcel ľudí oslobodiť od náboženských predsudkov a priniesť morálnu rovnosť, čo bolo však v jeho hierarchickej štruktúre celkom vysoký cieľ.
Zákaz iluminátov
Nepredstavujme si ich však ako nejaké veľké hnutie, ktoré sa začalo do svojho okolia vo veľkom šíriť.
Počas svojho najväčšieho rozmachu mali len pár sto členov, pričom horná hranica ich odhadovaného počtu je dvetisíc členov. A ani toto ich najlepšie obdobie netrvalo dlho. Keďže sú ilumináti spájaní aj dnes s rôznymi konšpiráciami, môže to niektorým prísť ozaj zvláštne dozvedieť sa, že tento spolok neprežil a neoslávil ani svojich prvých desať rokov.
Bavorský panovník Karol Teodor im zakázal svoju činnosť krátko po sebe až trikrát – v rokoch 1784, 1785 a 1787. Samotná skutočnosť, že tak musel spraviť opakovane v priebehu tak krátkej doby nám vraví o tom, že Weishaupt a jeho osvietenci tento zákaz neposlúchli a že zastaviť ich činnosť nebolo ľahké.
Aj preto, že boli obvinení z organizácie takzvanej vlády teroru počas Francúzskej revolúcie, boli mnohí členovia roztrúsení, minimálne dvaja uväznení, Weishaupt na úteku, a spolok tak prestal de facto existovať. Alebo predsa len nie?
Až na spomenuté výnimky totiž ilumináti neboli uväznení a ich vodca nebol popravený či upálený, ako tomu bolo v prípade zrušenia rádu Templárov v roku 1307. (Tí sú pritom, jeden z ďalších známych tajomných spolkov, ktorý využíva aj Dan Brown.) Práve naopak, Weishaupt naďalej tvoril až do svojho pozemského odchodu v roku 1830 vo veku 82 rokov.
Neskoršia história
Toľko aspoň veľmi stručne o historických iluminátoch. Odvtedy sa však príbehy o nich rozrastali, dopĺňali, pretvárali, a niektoré prerastali až do nezmyselných rozmerov.
Niektorí videli napríklad dielo Frankenstein od Mary Shelley ako alegóriu pre iluminátov. Dôvod?
Jej manžel Percey Shelley bol iluminátmi fasninovaný, monštrum tohto románu vzniklo v Ingolstadte, kde pôsobil aj Weishaupt a celý názov pôvodného diela znie Frankenstein: Alebo moderný Prometeus. A prepojenie antického boha Prometea a jeho prinesenie ohňa s osvietenstvom či ilumináciou by malo byť celkom jasné.
Chcel teda Weishaupt vytvoriť neškodný experiment, no ten sa pretvoril na monštrum, nad ktorým stratil kontrolu?
Niektorí sú určite za túto možnosť. Iní, ako britský konšpirátor David Icke, to ťahajú až do extrému a tvrdia, že ilumináti sú jaštery zvaní archoni, ktorí môžu nadobúdať ľudskú podobu a ktorí sú tak režisérmi nášho pozemského politického divadla.
Možno zo aj súvisí s tým, že podľa neho majú na mesiaci svoju zamaskovanú vesmírnu stanicu, ktorá ovláda naše mysle, ale to by už bolo treba preskúmať v inej dávke.
Použitá a odporúčaná literatúra
Ferguson, The Square and the Tower: Networks, Hierarchies and the Struggle for Global Power.
Goldwag, Cults, Conspiracies, and Secret Societies.
Hernández, ‘Meet the Man Who Started the Illuminati’.
Knight (ed.), Conspiracy Theories in American History: An Encyclopedia.
