Mikroplasty ovplyvňujú kraby pustovníky pri výbere vhodnej ulity. Tvrdia to výskumníci v novej štúdii, ktorú publikovali v časopise Biology Letters.

"Bežné kraby pustovníky obyčajne hľadajú vždy lepšiu ulitu. V našej štúdii sme zistili, že keď sme im ponúkli lepšiu ulitu, väčšina krabov vystavených mikroplastom neurobila optimálne rozhodnutie," vysvetlil pre denník Guardian spoluautor výskumu Gareth Arnott z Queen’s University Belfast.
Mikroplasty, teda kúsky plastov veľké maximálne päť milimetrov, sa nachádzajú v hĺbkach oceánov a končia v telách rôznych živočíchov. Majú dopad aj na rast a rozmnožovanie niektorých zvierat.
Ochota presťahovať sa
Arnott a jeho kolegovia vložili 29 samíc kraba pustovníka do nádoby s morskou vodou, riasami a polyetylénovými guľôčkami s priemerom štyri milimetre a s podobnou koncentráciou, akú možno pozorovať vo voľnej prírode.
“Zistili sme, že keď sme krabom ponúkli lepšiu ulitu, väčšina krabov vystavených mikroplastom neurobila optimálne rozhodnutie.
„
Ďalších 35 samíc vložili do podobnej nádoby, no bez guľôčok. Po piatich dňoch ich vypustili z nádob. Zvieratá potom vybrali z ich ulít a dali im nové, ktoré boli zámerne približne o polovicu menšie, ako by potrebovali.
Po dvoch hodinách v novej ulite vložili každého kraba do hlbokej misky s morskou vodou, kde im ponúkli novú ulitu, raz už ideálnu.
Z krabov, ktoré neboli vystavené mikroplastom, dvadsaťpäť preskúmalo optimálne ulity a dvadsaťjeden z nich sa v nich aj udomácnilo.
To isté spravili aj s krabmi, ktoré boli vo vode s guľôčkami. Z nich iba desať začalo skúmať nové ulity a aj to o niečo neskôr. Nakoniec iba deväť sa aj presťahovalo.
Obmedzená kognitívna funkcia
Vedci na základne výskumu zistili, že mikroplasty zrejme majú vplyv na kognitívnu funkciu krabov.

"Výber vhodnej ulity je príkladom kognitívneho procesu, počas ktorého zviera zozbiera informácie o ulite a rozhodne sa, ako tieto informácie použije," objasnil Arnott.
Vedci chcú v budúcnosti napríklad zistiť, či rôzne druhy plastov majú podobný vplyv na kraby. Arnott dodal, že štúdia sa zamerala na zvieratá len v laboratórnych podmienkach a nie je jasné, či opísané zmeny správania možno pozorovať aj vo voľnej prírode.
"Naše zistenia naznačujú, že to môže mať dlhodobý dopad v prírode, no musíme na tom ešte popracovať," ozrejmil.