Text vyšiel pôvodne v magazíne Quark.
Píše sa 1. január 1995, sú asi tri hodiny popoludní a na plošine Draupner v Severnom mori sa o niekoľko sekúnd stane z námorníckych historiek vedecká skutočnosť.
Vlna cunami, ktorú vyvolala sopka Anak Krakatoa, mala cez sto metrov Čítajte V minulosti námorníci často rozprávali, ako ich loď z ničoho nič narazila na obrovskú, aspoň 15-metrovú vlnu.
Prežili to vraj len o chlp, vlna sa postupne vytratila a už nikdy nič podobné nevideli. Ktokoľvek si takýto príbeh vypočul, mal jasné vysvetlenie – námornícky rum.
Pravdou však bolo, že veľa lodí, aj pomerne veľkých, sa z výprav nevrátilo, zmizli z ničoho nič. A rovnako bolo skutočnosťou, že niektoré majáky boli poškodené vysoko nad úrovňou mora. Veľmi vysoko. Napríklad v roku 1861 vybilo sklá na majáku na Eagle Island v Írsku, pričom tento maják stojí na vrchole 40-metrového útesu.
Prvé exaktné meranie
V roku 1984 sa z plošiny Gorm v Severnom mori podarilo vidieť vlnu vysokú 11 metrov. To nie je také nezvyklé, surfistov bežne vidíme aj na väčších vlnách.
Zvláštne však bolo, že sa táto vlna objavila v inak relatívne pokojnom mori, obklopená len oveľa menšími vlnami. Žeby niečo predsa len bolo na historkách námorníkoch o šialene vysokej vlne, ktorá sa z ničoho nič objavila?
Práve pozorovaná vlna na Gorme sa považuje za prvú túlavú vlnu (angl. rogue waves). Túlavá vlna nemusí byť nutne extrémne vysoká, stačí, keď je vyššia než okolité.
