Mikroplasty sa už dostali aj do morského ľadu na Antarktíde. Informuje o tom britský denník The Guardian. Mikroplasty objavili v ľade austrálski vedci, podľa ktorých je to pravdepodobne prvý raz, čo sa tak stalo.
Prítomnosť mikroskopických čiastočiek plastov sa už predtým na Antarktíde potvrdila v povrchových vodách, usadeninách a snehu.
Odľahlosť nestačila
V rámci analýzy vyše metra dlhého ľadového jadra, ktoré v Antarktíde vyvŕtali v roku 2009 a uskladňovali ho v tasmánskom Hobarte, objavili tamojší výskumníci takmer sto kúskov plastov so šírkou menej ako päť milimetrov.
Celkovo určili štrnásť rôznych druhov plastov, pričom na liter vody našli v priemere dvanásť čiastočiek.

"Odľahlosť Južného oceána nestačila na jeho ochranu pred plastovým znečistením, ktoré je v súčasnosti všadeprítomné vo všetkých svetových oceánoch," skonštatovala Anna Kellyová, vedúca štúdie, ktorá vyšla v odbornom časopise Marine Pollution Bulletin.
Vedkyňa z Inštitútu morských a antarktických štúdií Tasmánskej univerzity spomenula, že zistená koncentrácia mikroplastov bola o niečo nižšia ako v predošlej štúdii, ktorá zistila ich prítomnosť v arktickom morskom ľade.
"Mikroplastové polyméry v našom ľade boli väčšie ako tie v Arktíde, čo môže naznačovať miestne zdroje znečistenia, pretože plast má menej času na to, aby sa rozpadol na menšie vlákna, ako v prípade keby cestoval na veľké vzdialenosti po morských prúdoch," vysvetlila.
"Miestne zdroje by mohli zahŕňať odevy a vybavenie turistov a výskumníkov, zatiaľ čo skutočnosť, že sme tiež identifikovali vlákna laku a plastov bežne používaných v rybárskom priemysle, naznačuje námorný zdroj," doplnila.
MEDZI
Podľa spoluautorky štúdie Delphine Lannuzelovej, ktorá tiež pôsobí v spomínanom inštitúte, vedci zistili, že plasty v ľade obklopujú riasy, ktoré v ňom rastú.
To znamená, že by mikroplastom mohli byť vystavené napríklad krily, drobné kôrovce, ktoré sa týmito riasami živia a sú dôležitou časťou potravinového reťazca.
“Odľahlosť Južného oceána nestačila na jeho ochranu pred plastovým znečistením, ktoré je v súčasnosti všadeprítomné vo všetkých svetových oceánoch.
„
"Morský ľad je habitatom pre kľúčové pasúce sa druhy. Kril definuje všetko ostatné v potravinovom reťazci a jeho rast závisí od rias v morskom ľade. Keď si teraz pomyslíte, že riasy z morského ľadu sú pridružené k plastom, môžete rozmýšľať o bioakumulácii plastov v kriloch a veľrybách," povedala vedkyňa.
Vyššia koncentrácia plastových častíc bola podľa Lannuzelovej v spodnej časti ľadového jadra. Dopad plastov na druhy, ktoré závisia od morského ľadu, si podľa jej slov vyžaduje ďalšie štúdie, aby ho lepšie pochopili.
Či toxicita plastov ovplyvnila procesy vo vnútornostiach krilov a ďalších druhov vrátane veľrýb, ktoré sa krilmi živia, nie je známe.
"Je dobré poznamenať, že plastová kontaminácia morského ľadu zo západnej Antarktídy môže byť ešte väčšia ako v našom ľadovom jadre z východu, pretože na Antarktickom polostrove je väčšina cestovného ruchu, výskumných staníc a námornej dopravy na kontinente,“ uzavrela Kellyová.
DOI: 10.1016/j.marpolbul.2020.111130