Všetci ho od tohto nápadu odhovárali. Namieriť vyše miliardový vesmírny ďalekohľad na celkom prázdne miesto vo vesmíre bolo bláznivým mrhaním drahocenného pozorovacieho času.
A nie iba na chvíľu. Hubblov vesmírny ďalekohľad sa mal až sto dlhých hodín pozerať v podstate nikam.
Hubblov ďalekohľad oslávil tridsiatku. Pozrite si najlepšie zábery Čítajte Bolo to päť rokov od fiaska s ďalekohľadom a ešte sa naň celkom nezabudlo. Veď NASA sa vysmievali aj v Hollywoode.
Problém síce opravili a ďalekohľad konečne pracoval, ako mal, no nikto nechcel byť opäť terčom posmeškov.
Astronóm Robert Williams bol napriek všetkému neoblomný. Ako riaditeľ Vedeckého inštitútu vesmírneho ďalekohľadu (STScI) si presadil svoje. Riziko straty práce mu stálo za vedecké poznanie.
A tak sa Hubble v druhej polovici decembra 1995 desať dní pozeral do čiernoty pri "rukoväti" súhvezdia Veľký voz.
Výsledkom bol záber, ktorý absolútne zmenil náš pohľad na vesmír. Ukázalo sa, že ten tmavý, malý kúsoček vesmíru ukrýva viac ako tritisíc galaxií.
Hubblov vesmírny ďalekohľad je vo vesmíre už tridsať rokov. Preslávil sa aj v popkultúre, jeho zrod však nebol ani zďaleka ľahký. NASA viackrát uvažovala, že misiu predčasne ukončí.
Zmena plánu
Pôvodná myšlienka teleskopu bola postavená okolo vznikajúcej flotily raketoplánov.
Ďalekohľad sa mal zmestiť do nákladnej časti vesmírnej lode, ktorá by ho pravidelne vynášala hore a po zhruba tridsiatich dňoch by sa poň aj vrátila.
Pre rozpočtové škrty sa plány museli zmeniť. Ďalekohľad mal nakoniec ostať na dráhe, kde by ho astronauti počas servisných misií opravovali a zlepšovali.
Práve v tomto čase dostal ďalekohľad svoje meno po americkom astronómovi Edwinovi Hubblovi, ktorý potvrdil, že vesmír sa rozpína. Po sérii odkladov bol v roku 1985 ďalekohľad pripravený.
Potom však prišla katastrofa. Havária raketoplánu Challenger v roku 1986 uzemnila vesmírne lety na dva roky. Vedci využili čas a Hubbla vylepšovali.
Ďalekohľad veľký ako autobus sa nakoniec dostal do vesmíru 24. apríla 1990.
Takto to má vyzerať?
Ako to už pri mnohých veciach býva, úspech sa nerodil ľahko.
Takmer mesiac po štarte 20. mája 1990 sa vedci aj novinári zišli v Goddardovom centre pre vesmírne lety, hlavnom výskumnom stredisku NASA. Všetci úpenlivo čakali na „prvé svetlo“, teda vôbec prvú fotku z ďalekohľadu, ktorý mal zmeniť náš pohľad na vesmír.
