Text vyšiel pôvodne na webe denníka Washington Post.
Kým sa ukrývame doma, rozhodli sme sa s mojou dcérou napiecť škoricové hniezda. Nanešťastie, v našich potravinách už nemali droždie, pretože pečenie je zrejme univerzálnou metódou, ako sa vyrovnať s pandémiou.

Napadlo mi, že oň požiadam priateľov, ale nechcela som ich obťažovať. Potom jedna známa spomenula, že má veľa droždia.
Stačilo, aby som jej zavolala a dohodla sa s ňou na vyzdvihnutí. No len pomyslenie na to mi bolo nepríjemné. Prečo?
Zdráhanie požiadať o pomoc je bežné, je však dôležité ho prekonať najmä počas pandémie. Bez droždia to zvládnem, mnohí ľudia v izolácii či karanténe čelia omnoho naliehavejším problémom - majú prázdne špajze a nedostatok liekov. Možno sa musia obrátiť na rodinu, priateľov či susedov a požiadať ich o výpomoc pre seba či svojich príbuzných.
Ako si môžeme žiadanie o pomoc uľahčiť?
Prečo je nepríjemné žiadať o pomoc?
Prvým krokom je pochopiť, prečo je tak ťažké niekoho osloviť.
"So žiadaním často váhame preto, lebo predpokladáme, že ľudia povedia nie," vymenúva niektoré z dôvodov sociálna psychologička Heidi Grantová. Navyše, "je to nepríjemné. Keď druhú osobu prosíme o pomoc, sme zraniteľní. Obávame sa, čo si o nás pomyslí, keď potrebujeme pomoc. Či nie sme niečo menej. Bojíme sa, že sme na príťaž."
Ďalší dôvod, prečo ľudia nechcú vyhľadať pomoc, je, že takéto modelové správanie sa nevideli v detstve počas svojej výchovy, hovorí Grantová, ktorá je autorkou knihy Reinforcements: How to Get People to Help You (prekl. Posilnenie: Ako primať ľudí, aby vám pomohli).
Vyrastali ste v domácnosti, kde si ľudia bez zlých pocitov pripustili, že potrebujú pomocnú ruku a druhí im ju v dobrom podali? Potom ste zrejme sami viac uvoľnení pri takejto žiadosti. Ak ste takto nevyrastali, môže to byť zdroj problému.