SME
Sobota, 31. október, 2020 | Meniny má AurelaKrížovkyKrížovky
PODCAST PRAVIDELNÁ DÁVKA

Boh a čierna smrť: Pohltilo náboženstvo vedu?

Kresťanstvo, zvlášť to stredoveké, je vnímané v protiklade s vedeckým uvažovaním. Do akej miery však ide o pravdivý obraz v kontexte medicínskeho bádania a čiernej smrti?

Vypočujte si podcast

Počúvajte cez >> Apple podcasty | Spotify | Google podcasty | RSS

V polovici 14. storočia zažila Európa ten najsilnejší úder vo svojej histórii. Bola vtedy zasiahnutá morom, pri ktorom zahynula asi polovica obyvateľstva, pričom je možné, že až celé dve tretiny.

Ide teda o obdobie stredoveku, ktoré je mnohokrát v populárnom internetovom či neinternetovom svete označované za spiatočnícke obdobie, v ktorom kresťanstvo bránilo vedeckému zmýšľaniu. Na príklade tejto veľkej európskej epidémie sa preto môžeme spýtať takúto dobrú otázku - bolo tomu naozaj tak?

Skryť Vypnúť reklamu

Ako by ľudia odpovedali v stredoveku na to, keby sa ich niekto spýtal na príčinu čiernej smrti? Takmer vždy by bolo odpoveďou, že za ňu môže Boh, avšak v niektorých prípadoch by ste mohli počuť aj odpoveď diabol, zlí duchovia alebo záhadná postava označovaná ako Antikrist.

Pri tomto sa však nemôžeme zastaviť, pretože to zďaleka nebolo posledné slovo. Takéto uvažovanie môže byť totiž veľakrát označené alebo parodované ako pozícia zvaná „Boh medzier”. To je taká, kde na daný jav poviete, že síce máme nejakú vedomostnú medzeru, ktorú nevieme momentálne vysvetliť, ale touto naoko tajomnou príčinou je Boh, a to vám ako odpoveď má úplne stačiť.

Táto fráza, Boh medzier, síce pochádza len z polovice 20. storočia, ale asi ako tušíte, príklady, kedy ľuďom stačilo vidieť za niečím Boha v týchto medzerách, vidíme aj oveľa skôr. Otázka však teraz je, do akej miery sa takáto pozícia vyskytovala aj medzi, povedzme, teológmi a lekármi v stredoveku počas 14. storočia v dobe čiernej smrti.

Skryť Vypnúť reklamu

Consilia

V tejto dávke si spomeňme jeden typ zdroja, ktorý nám umožňuje dôležitý pohľad na to, ako boli choroby vnímané. Týmto zdrojom sú lekárske písomnosti označované ako consilium (v singulári) alebo consilia (v pluráli).

Išlo o veľmi rozšírený literárny žáner, z ktorého máme asi 300 rôznych príkladov vraviacich o morových ochoreniach, pričom toto číslo predstavuje len tie, ktoré sa nám zachovali. V

ravia o tom, ako je moru možné predchádzať alebo ho liečiť. A okrem toho, zo značnej časti obsahujú aj zmienku o jeho príčinách.

Aristotelove príčiny

Začnime však najprv prvou zrejmou vecou: Áno, ľudia videli za čiernou smrťou predovšetkým Božie riadenie.

Ale to súdobým odborníkom, vrátane teológov či lekárov, nestačilo. Treba si uvedomiť, že stredovek bol samozrejme, ak to nie je jasné, iná doba. A v nej totiž ešte každý vzdelaný človek narábal s inými typmi príčin ako dnes. Presnejšie, šlo o 4 rôzne typy, ktoré Európa zdedila od Aristotela a dávajú aj dodnes prinajmenšom intuitívny význam.

Skryť Vypnúť reklamu

Tieto mali nasledovné názvy: materiálna, formálna, účinná a finálna. V prípade sochy by bol materiálnou príčinou napríklad mramor, formálnou jej tvar, účinnou by bol sochár a jeho nástroje a finálnou estetický zážitok či zárobok peňazí. Teda, za nejakým javom je možné vždy vybadať nejaký materiál, predlohu, tvorcu a cieľ. Podobné štyri príčiny vidíme aj pri otázke čiernej smrti a nachádzajú sa aj v spomenutých dokumentoch consilia.

Aby stredovekí učenci niečo úspešne vysvetlili, museli vybadať všetky štyri príčiny. Keď niekto povedal, že za mor môže Boh, lebo chcel ľudstvo potrestať, boli to stále len dve príčiny zo štyroch (účinná a finálna).

Ale stále chcel každý prísť ešte aj na príčinu materiálnu a formálnu – teda, aký materiál spôsobuje mor a v akej podobe.

Skryť Vypnúť reklamu

Tri úrovne príčin

To, že konečnou a ozaj zodpovednou príčinou je Boh, vôbec teda neprekážalo tomu, aby sa kresťanskí (alebo aj moslimskí a židovskí) lekári, venovali skúmaniu bližších príčin danej nákazy.

Pripomeňme si, že títo lekári boli teda tí, ktorí boli vyučení na kresťanských univerzitách s kresťanskými vyučujúcimi, ktorí z veľkej miery využívali starogrécke, moslimské či židovské poznatky.

Prvé medicínske školy, respektíve univerzitné fakulty, boli otvorené v Salerne, za ktorým nasledovali Montpellier, Paríž, Perugia, Bologna, Avignon a iné miesta. V stredovekom uvažovaní pritom typicky vidíme postup od tej najvzdialenejšej a univerzálnej príčiny k čoraz viac špecifickejším.

V zásade sa takéto uvažovanie odohráva na troch rovinách: ultimátnou príčinou je Boh, sprostredkujúcou príčinou je nastavenie nebies a najviac špecifickou príčinou zlý vzduch. Poďme si teraz tieto veci trochu ozrejmiť.

Skryť Vypnúť reklamu

Boh a astrológia

Boh síce mohol teda v konečnom dôsledku za všetko, ale stredovekí učenci hľadali spôsob, ako ku chorobám dochádza. Pre odpovede neotvárali pritom stránky Biblie, ale svoje uvažovanie zakladali na starovekých autoritách.

Za epidémiami videli mnohí astrologické úkazy ale aj takéto vysvetlenie nebolo v skutočnosti ozajstným vysvetlením, keďže astrológia samotná ešte neodpovedala na to, akým presne spôsobom môže niekto ochorieť len vďaka tomu, že sa nebeské telesá zoradia do istej konštelácie.

Odpoveďou bolo, že planéty majú - na základe Aristotelovho uvažovania - rôzne vlastnosti.

Sú v rôznej kombinácii buď suché alebo vlhké a horúce alebo studené, pričom niektoré ich vlastnosti, ako je vlhkosť, majú schopnosť priťahovať pozemský vzduch a tým na Zemi vytvárať prúdenie vetrov.

Skryť Vypnúť reklamu

Nuž a zvlášť, keď vznikne na nebi konjunkcia istých planét, napríklad Marsu a Jupitera, tak to vytvorí na Zemi neželaný účinok v podobe nakazeného a nákazlivého vzduchu.

Miazma

Tento zlý alebo nakazený vzduch, ktorý bol príčinou mnohých ochorení, sa označoval ako miazma. Ide o vzduch, ktorý bol infikovaný najčastejšie istou hnilobou alebo otravnými výparmi.

Tie mohli pochádzať z rozpadajúcich sa mŕtvol či už ľudí alebo zvierat alebo taktiež aj z močiarov, jazier, či zo stredu Zeme, odkiaľ boli uvoľňované občasne zemetraseniami.

Išlo o uvažovanie, ktoré bolo v stredovekej Európe všeobecne prijímané a pochádza už od Hippokrata z 5. storočia p.n.l., pričom bolo prefiltrované aj cez iné lekárske autority, napríklad Galéna či moslimského Avicennu.

Je to pritom zmýšľanie, ktoré bez moderných výskumov, dáva naozaj celkom dobrý zmysel. Ak má niekto nejakú špecifickú chorobu, vysvetlenie môžeme hľadať v jeho strave, úraze či telesnej funkcii, ale keď zrazu ochorie veľká časť obyvateľstva, musí byť za tým niečo univerzálne spoločné pre všetkých – a vzduch je na to teda výborný kandidát.

Skryť Vypnúť reklamu

Pri kontakte s miazmou ju môžeme vdýchnuť, čím sa nám dostane do srdca, to sa začne nakazovať a tým aj narúšať životnú silu, ktorá v ňom sídli. Nuž a potom máme teda problém. A nielen my, jednotlivci, ale zrejme aj mnohí okolo nás.

To, že Boh občasne zoslal na ľudí prírodnú pohromu dávalo teologický význam, pretože Boh vraj nikdy nekoná nespravodlivo, a tak boli morové epidémie videné ako nebeský trest za ľudské hriechy.

Napriek tomu, takéto videnie sveta bolo spojené aj s ďalším kúskom svetonázoru - a ten je, že Boh taktiež takpovediac pracuje cez lekárov, lieky a lekársky výskum na zmiernení tohto utrpenia. Čiže, samozrejme, takéto nazeranie má ďaleko od dnešných metód vedeckého skúmania.

Aj preto sme si už niekedy v minulosti (v dávke 68) odlíšili koncept vedy od takzvanej prírodnej filozofie. Ale mojou pointou je, že odborníci v stredoveku neprestávali skúmať medicínske problémy len preto, že verili, že je za nimi Božia ruka.

Skryť Vypnúť reklamu

Námietka na záver

Rozumiem, že teraz by mohol niekto namietať, že lekári sa medicíne venovali napriek teológii a teológom.

Ale takáto námietka nie je dobrá, pretože by ignorovala to, ako fungovali stredoveké univerzity, ich fakulty, a naturalizmus, ktorý v nich panoval. Ak sa niekto chcel stať teológom, právnikom či lekárom, musel najprv prejsť dlhodobým štúdiom takzvanej artistickej fakulty.

Na tejto fakulte (ktorá bola teda kresťanským vynálezom) panovala metóda naturalizmu, to jest, snaha o čisto prirodzené vysvetlenia nášho sveta.

Nielen lekári ale aj teológovia si teda prešli týmto tréningom a do svojich oblastí nechceli zasahovať. Ináč povedané, keď sa teológovia bavili o fungovaní nášho prírodného sveta, vedeli sa o ňom rozprávať len za pomocou prírodných príčin a to platí - ako sme videli - aj pre obdobie čiernej smrti.

Skryť Vypnúť reklamu

Áno, niekedy vznikli niektoré známe konflikty medzi teológmi a ich biskupmi, ale to bolo práve preto, lebo teológovia si chceli zachovať túto naturalistickú nezávislosť. To je však už námet na niektorú našu ďalšiu dávku.

Použitá a odporúčaná literatúra:

Byrne, Daily Life during the Black Death.

Byrne, The Black Death.

Harrison, Roberts (eds.), Science without God? Rethinking the History of Scientific Naturalism.

Horrox, The Black Death.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Pravidelná dávka | Vzdelávací podcast

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Naď očakáva, že počas víkendu otestujú aspoň tri milióny ľudí

Najväčšie problémy spôsobovali drive through odberové miesta.

celoplošné testovanie na Covid-19.
Premiér Matovič hovorí o prvých výsledkoch testovania.

Vo svete píšu o nepresných testoch aj o výzve prezidentky

Únia sa môže Slovenskom inšpirovať, ak sa projekt podarí.

Testovanie v obci Štiavnické Bane.
Sean Connery v bondovke Žiješ len dvakrát.

Neprehliadnite tiež

Podcast Klik

Klik: Apple pravdepodobne pracuje na vlastnom vyhľadávači

Komentovaný prehľad technologických správ.

Podcast Klik
Podcast Tech_FM

Čierne diery sú aj také, aké by nemali byť

Čo nás učí gravitačná astronómia.