Vypočujte si podcast
Počúvajte cez >> Apple podcasty | Spotify | Google podcasty | RSS
Prečo vravíme o apokalypse a armagedone?
V dnešnej dávke to bude všetko o tých najhorších apokalyptických scenároch a bude to smerovať až k armagedonu.
A ak to nebolo úplne jasné, čo som tým práve chcel povedať, tak jednoducho to, že dnes si spomenieme, kde sa vzali isté frázy súvisiace s pohromou a koncom sveta. Vitajte teda pri snáď príjemnom dozvedaní sa o strašidelných scenároch.
Náš jazyk a kultúra sú plné vyjadrení, ktoré som spomenul v úvode. Jeden z populárnych kultúrnych žánrov sú napríklad svety s takzvanou zombie apokalypsou či s rôznymi post-apokalyptickými stvárneniami.
V našej reči sa už udomácnili vyjadrenia o apokalyptických scenároch, predpovediach, alebo článkoch. Film Armageddon s Brucom Willisom zas vo svojom názve používa pojem, ktorý podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka označuje pohromu, katastrofu alebo veľké nešťastie.
Rýchle vyhľadanie na Googli nám na oči vyhodí frázy ako: nemocničný, ekonomický či ekologický armagedon. Aby sme vedeli, nielen odkiaľ tieto frázy ku nám prišli, ale aby sme im aj viac pochopili, mali by sme pochopiť kontextu, v ktorom tieto pojmy pôvodne vznikli.
Povieme si o tom, ako obe frázy majú svoj pôvod v stránkach Biblie respektíve jej svete. Začnime teda najprv apokalypsou.
Apokalypsa
Tí, čo ma počúvate pravidelne, viete, že vám rád ponúkam konverzačné esá do vášho rukávu nábožensko-vedeckej gramotnosti. Keď sa vás teda na vašej ďalšej koktejlovej párty niekto náhodne opýta na rozdiel medzi apokalypsou a apokalypticizmom, budete ho už vedieť hravo vysvetliť.
Rozdiel je takýto: Apokalypsa je druh literatúry a apokalypticizmus je v nej vyjadrený svetonázor. Poďme si to trochu rozbaliť.
Apokalyptická literatúra sa nezačala prvýkrát objavovať v moderných kníhkupectvách ale už dávnejšie v staroveku. Prvýkrát ju nachádzame v tých pár storočiach, ktoré bezprostredne predchádzali vzniku kresťanstva. Ide pritom o nesmierne dôležitý literárny druh, vďaka ktorému vieme oveľa viac pochopiť nielen starovekému židovstvu ale aj kresťanstvu. V biblickej Starej Zmluve je tento žáner zastúpený knihou Daniel a v Novej zmluve sa nachádza v poslednej biblickej knihe, v takzvanej Knihe Zjavenia.
Táto sa niekedy nazýva aj Zjavenie Jána, alebo tiež – uhádli ste – Apokalypsa. Pojem apokalypsa je odvodený od gréckeho slova apokalypsis, čo znamená odhalenie alebo zjavenie. O aké zjavenie však ide? Zjednodušene, ide tu vždy o isté vizionárske predstavy, ktoré chcel nejakému vizionárovi odovzdať Boh. Všimnite si pritom, že som nespomenul žiadne kozmické bitky. Nie vždy sú totiž ich súčasťou.
Chcel by som byť však pri tejto definícii presnejší a vy samozrejme potrebujete nejakú chytľavú konverzačnú vsuvku počas vašej cesty výťahom. Preto vedzte, že veľký boom v skúmaní tohto židovsko-kresťanského žánru nastal v 70. rokoch minulého storočia a viedol k tejto všeobecne prijímanej definícii:
Apokalypsa je žáner zjavujúcej literatúry s naratívnou štruktúrou, kde istá bytosť z iného sveta sprostredkováva zjavenie ľudskému prijímateľovi, a pri ktorom mu prezradí istú transcendentálnu realitu. Táto je aj časová – nakoľko v nej ide o eschatologickú spásu – a aj priestorová, keďže vraví o inom, nadprirodzenom svete.
Inak povedané, ide to u silne dualistický vnímaný svet a vôbec celý kozmos, kde sú sily rozdelené medzi sily zla a dobra a ľudia taktiež patria svojou vernosťou jednej alebo druhej strane. Tento dualizmus sa prejavuje aj v kontraste súčasného veku s tým budúcim.
Tá najznámejšia a najvplyvnejšia apokalypsa je už spomenutá kniha Zjavenia v Novej zmluve. Vízia, ktorú opisuje, je pripísaná istému Jánovi, ktorý je na ostrove Patmos a na ktorom dodnes môžeme navštíviť jeho jaskyňu zjavenia, kde k tejto udalosti údajne došlo.
V diele je použité veľké množstvo tajomných, ale mnohokrát aj dekódovateľných obrazov, ako je baránok, zvitky, pečate, kadidelnica, blesky, zemetrasenie, poľnice, žena odetá slnkom, ohnivočervený drak, šelmy, neviestka, či rôzni jazdci na koňoch.
Nájdeme tu tiež napríklad známe to číslo 666, označujúce číslo istej šelmy a je tu použité ako hádanka pre čitateľa (o tom však niekedy v samostatnej dávke). Ak ste však fanúšikom skupiny Iron Maiden, isto vám neušlo, že v roku 1982 zložili jednu svoju skladbu práve o tomto.
Cieľom Jánovej vízie však nebolo čitateľov – alebo v tej dobe presnejšie poslucháčov – zmiasť ale povzbudiť. Povzbudiť v tom zmysle, že veci sa zdajú neudržateľne zlé, vyzerá to, že vo svete sa chystá vyhrať zlo na čele s diablom, jeho démonmi a inými fanúšikmi.
Zlo však bude nakoniec porazené a diabol vrhnutý do ohnivého jazera na veky vekov. Následne náš svet zažije zostúpenie nebeského Jeruzalema a po všetkej tej vojnovej deštrukcii bude premenený na nové nebo. Toto nebo však bude podľa knihy Zjavenia stále naša Zem, hoci, samozrejme, už značne pretvorená.
Bude to už miesto bez sĺz a utrpenia a všetko toto je prisľúbené tým ktorí sú možno hoci prenasledovaní ale na tej správnej strane v tejto kozmickej dráme. A v prípade, že máte takýto svetonázor vrátane takéhoto dualistického pohľadu na celý vesmír, tak ste to možno ani nevedeli, ale zastávate nie apokalypsu ale apokalypticizmus.
Navyše, od začiatku 19. storočia bádatelia zisťovali, ako veľmi bol tento žáner v starovekom židovstve a kresťanstve rozšírený.
Čiže nemáme len dve ale sú ich asi dve desiatky, pričom tu samozrejme ide o knihy, ktoré sú už mimo-biblické. Tá najdlhšia a u odborníkov najznámejšia je tzv. Prvá kniha Henochova a veľmi zaujímavá by pre vás mohla byť Petrova apokalypsa, ktorá opisuje nielen nebeské radosti ale aj pekelné muky a ktorá sa stala inšpiráciou pre Danteho Božskú komédiu.
Armagedon
Dobre teda, ale akú úlohu hrá v tomto všetkom armagedon? Ten je v tomto texte spomenutý ako miesto veľkolepej bitky medzi silami dobra a silami zla.
Daná stať v 16. kapitole vraví, že armáda síl zla bola zhromaždená „na mieste, ktoré sa po hebrejsky volá Harmagedón” (Zjv 16,16). Slovo “armagedon” je odvodené od dvoch hebrejských slov, a to od slova „har,” teda vrch a „Megiddo”, čo je meno starovekého osídlenia v severnom Izraeli.
Podobne vlastne ako celá kniha Zjavenia, táto bitka pri Armagedone sa stala zvlášť veľkou inšpiráciou pre mysle futuristicky orientovaných teologických špekulantov, ktorí chcú v tejto bitke nachádzať istý skrytý význam.
Z literárneho pohľadu je celkom jasné, že autor tohto spisu použil Megiddo kvôli jeho symbolike, keďže to bolo totiž miesto viacerých biblických bitiek, vrátane ešte inej bitky vedenej egyptským faraónom Tuthmosem III v 15. storočí p. n. l. Z dnešného hľadiska je to teda niečo také, akoby sme povedali, že miesto finálnej rozhodujúcej bitky bude pri Waterloo (kde bol porazený Napoleon) alebo, povedzme, na pobreží Normandie (kde sa vylodili spojenci počas Dňa D).
A ako táto finálna bitka dopadne? Zjavne nie úplne tradične ako v klasických bojových scénach. Onedlho sa totiž na nebi zjaví vzkriesený Kristus na bielom koni a jeho zbraň, ktorou zničí démonické sily ako aj, zdá sa, všetkých tých, ktorí boli pod ich mocou, je meč vychádzajúci z jeho úst. A to znie ako celkom dobrý armagedon apokalyptických rozmerov. Diabol je zvrhnutý a spravodliví sú pozvaní na nebeskú hostinu.
Ak by vás takáto téma zaujímala, určite by ste s ňou časovo neskončili pri vzniku kresťanstva, keďže rôzne apokalyptické hnutia existovali počas celých posledných 2000 rokov a ovplyvňovali názory nejedného, aj vedeckého, velikána. Jednou z takýchto veľkých postáv bol aj Isaac Newton a o Newtonovi ako teológovi a jeho fascinácii knihou Zjavenia som vravel už v dávke 112. Dúfam, že vám táto historická apokalypsa priniesla nejaké nové vedomosti, a že si nás vypočujete aj nabudúce, aby sme tým predišli možnému intelektuálnemu armagedonu.
Použitá a odporúčaná literatúra:
Charlesworth, The Old Testament Pseudepigrapha, Vol. 1: Apocalyptic Literature and Testaments.
Cline, Digging Up Armageddon.
Collins, et al., Apocalypticism And Mysticism In Ancient Judaism And Early Christianity.
Collins, The Oxford Handbook of Apocalyptic Literature.
Magness, The Archaeology of the Holy Land.
McGinn (ed.), Apocalypticism in Western History and Culture.
