Pred viac ako 86-tisíc rokmi neandertálci obývajúci jaskyňu na západe Portugalska odchádzali k neďalekému moru, aby v ňom našli potravu. Zbierali mäkkýše, lovili ryby aj kraby. S úlovkom sa potom vydali naspäť do jaskyne.
Neboli nekultúrni barbari. Neandertálci stvorili najstaršie jaskynné maľby Čítajte Takýto výjav opisuje štúdia vo vedeckom časopise Science, ktorá našla ďalšiu spoločnú charakteristiku neandertálcov a moderných ľudí.
Doteraz sa totiž predpokladalo, že more ako zdroj obživy využíval len druh homo sapiens. Živiny z takejto potravy mohli prispieť k zlepšeniu mozgových schopností našich predchodcov.
Nový objav dávnej morskej stravy by mohol znamenať, že podobne to platilo aj pre neandertálcov. Zároveň sa nález pridáva k ďalším dôkazom, ktoré narúšajú obraz neandertálcov ako jednoduchého a nevyspelého druhu človeka.
Pestrá morská strava
Jeden z najstarších dôkazov o využívaní morských zdrojov pochádza z juhu Afriky a siaha až 160-tisíc rokov do minulosti. Tamojší moderní ľudia zbierali vodné bezstavovce a ďalšie živočíchy.
Neandertálci zrejme trávili veľa času pod vodou Čítajte Vedci predpokladajú, že mastné kyseliny a iné živiny z morských plodov pomohli rozvoju kognitívnych schopností našich predkov.
"Tým by sa okrem iného vysvetlili rané prejavy kultúry u moderných ľudí, ktorí používali symboly, ako napríklad maľbu na telo pomocou okru či ornamenty a ozdoby na nádobách z pštrosích vajec," ozrejmuje v tlačovej správe Göttingenskej univerzity Dirk Hoffman, jeden z autorov výskumu.
Je tiež možné, že vďaka výživnej strave získali moderní ľudia aj výhody, ktoré im pomohli prevládnuť nad ostatnými druhmi ľudí.
