WASHINGTON. Počas éry dinosaurov bol deň na Zemi zhruba o pol hodinu kratší než dnes - a rok trval 372 dní.
Naznačuje to analýza ulít, ktoré pochádzajú z obdobia neskorej kriedy pred približne 70 miliónmi rokov.
Zistenia uverejnili vo vedeckom časopise Paleoceanography and Paleoclimatology.
Druhohorné mäkkýše rástli veľmi rýchlo a každý deň sa im na ulite vytvárali akési rastové krúžky. Tie umožnili vedcom analyzovať bežný denný a ročný cyklus spred miliónov rokov.
"Máme asi štyri až päť dátových bodov za deň, a to je niečo, čo sa v geológii takmer nikdy nepodarí. Je to úžasné," hovorí Niels de Winter, hlavný autor štúdie a analytický geochemik z Bruselskej slobodnej univerzity (Vrije Universiteit Brussel, VUB).
Dĺžka roka bola v celej histórii Zeme rovnaká, pretože obežná dráha planéty okolo Slnka sa nemenila. Postupne sa však znižoval počet dní v roku, pretože dni sa predlžovali.
Môže za to gravitácia Mesiaca. Tá ovplyvňovala oceánske prúdy, ktoré následne spomaľovali rotáciu Zeme okolo vlastne osi. Dni sa preto predlžovali.
Štúdia takisto opisuje podmienky, v ktorých dávne mäkkýše žili. Vtedajšie oceány boli teplejšie než dnešné. Teplota vody dosahovala až 40 stupňov Celzia v lete a 30 stupňov v zime.
Vedci však majú k dispozícií iba obmedzený počet vzoriek. Mäkkýš, ktorého skúmali, žil vo vtedajšej tropickej oblasti na území dnešného Ománu, kde sa v súčasnosti nachádza púšť.
