Červený nadobor Betelgeuze je jednou z najväčších známych hviezd. Jej zvláštne správanie koncom minulého roka zaujalo astronómov a opäť vzbudilo otázky, či sa hviezda nepremení na supernovu. (Zdroj: ESO/Digitized Sky Survey 2)
Betelgeuze sa do pozornosti dostala ku koncu minulého roka. Jedna z najjasnejších hviezd na nočnej oblohe výrazne pohasla, jav bol viditeľný aj voľným okom.
Keďže sa hviezda blíži ku koncu svojho života, astronómovia uvažovali, či strata jasnosti nie je predzvesťou supernovy, teda obrovskej hviezdnej explózie.
Podľa doterajších vedomostí k výbuchu malo dojsť až v ďalekej budúcnosti.
Pohasnutie hviezdy vysvetľovali spočiatku dve hypotézy. Mali ho spôsobiť buď vnútorné procesy vo hviezde alebo uvoľnený materiál, ktorý Betelgeuze zatienil. Nové pozorovania podporujú druhé vysvetlenie.
"U červených nadobrov to vidíme stále a je to bežná súčasť ich životného cyklu," ozrejmila v tlačovej správe Washingtonskej univerzity astronómka Emily Levesquová.
"Červené nadobry občas z povrchu uvoľnia materiál, ktorý ako prach obklopí hviezdu. Kým chladne a rozptyľuje sa, zrnká prachu zachytia časť svetla, ktorá smeruje k nám a obmedzí náš pohľad," doplnila.
Veľmi veľký teleskop v Čile. Súhvezdie Orión je na južnej pologuli orientované inak. Nájdete ho vľavo hore, pomôže vám pás troch hviezd. Betelgeuze je svetložltá hviezda vpravo od pásu. (zdroj: ESO/B. Tafreshi)
Nie je dostatočne chladná
Príčinu pohasnutia odhalili merania teploty hviezdy. Podľa analýzy svetla Betelgeuze z polovice februára mala na povrchu priemernú teplotu 3325 stupňov Celzia. Hodnota je len o päťdesiat až sto stupňov menšia, než mala hviezda v roku 2004.
Nachádza sa približne 640 svetelných rokov od Zeme v súhvezdí Orión.
Má vyše osem miliónov rokov.
Na supernovu sa premení v najbližších stotisíc rokoch.
Ak by pohasnutie spôsobili vnútorné procesy Betelgeuze, nameraná povrchová teplota by musela byť oveľa nižšia.
"Porovnanie s našimi meraniami z roku 2004 hneď ukázalo, že teplota sa veľmi nezmenila. Vedeli sme, že správnou odpoveďou bol prach," napísal astronóm Philip Massey, spoluautor štúdie.
