Text vyšiel pôvodne v magazíne Quark.
Vzducholode sú vraj ako dinosaury – tiež im kedysi patril svet, ich éra sa však po jednom výbuchu skončila, no napriek tomu stále vzrušujú ľudskú fantáziu.
Princíp lietania vzducholode spočíva v tom, že plyn, ktorým je naplnená, je ľahší ako okolitý vzduch, a preto sa vznáša.
Vzducholoď býva vybavená viacerými motormi, tie ju poháňajú vpred. V zadnej časti sa nachádzajú výškovky, ktoré jej pomáhajú stúpať alebo klesať, a smerovky, pomocou ktorých sa vzducholoď otáča.
Prekonanie bezvetria
Rok 1783 sa významnou mierou zapísal do dejín letectva – prvý raz vzlietol balón bratov Montgolfiérovcov a vznikol prvý teoretický návrh ovládateľnej vzducholode. Vytvoril ho Jean-Baptiste-Marie Meusnier (1754 – 1793).

Prvú skutočne fungujúcu vzducholoď zostrojil až v roku 1852 Henri Giffard (1825 – 1882). Bola dlhá takmer 50 metrov a vybavil ju ľahkým parným strojom vlastnej konštrukcie, ktorý poháňal trojlistovú vrtuľu s priemerom takmer 4 metre.
Hmotnosť parného stroja bola 150 kilogramov a jeho výkon bol 2,21 kW. Nevýhodou Giffardovej vzducholode bolo, že sa dala riadiť len za úplného bezvetria. Prvý krok na odstránenie tohto nedostatku urobila roku 1884 vzducholoď La France poháňaná elektromotorom a bola prvou, čo sa dokázala vrátiť aj proti slabému vetru.
V roku 1897 vzlietla prvá vzducholoď poháňaná spaľovacím motorom. Žiaľ, plameň z motora spôsobil jej požiar a smrť posádky. V tom istom roku sa vzniesla aj unikátna celokovová hliníková vzducholoď továrnika Davida Schwarza (1850 – 1897), no neskúsený pilot onedlho po štarte so strojom havaroval.
A vtedy prišiel na scénu gróf Ferdinand von Zeppelin (1838 – 1917).
Éra grófa Zeppelina
V roku 1895 predložil von Zeppelin patentovému úradu návrh na vzdušný nákladný vlak. Onedlho vznikla vzducholoď ponášajúca sa na veľkú cigaru.
Vzdušné plavidlo s označením LZ 1 malo dĺžku 128 metrov a poháňali ho dva motory so štyrmi vrtuľami. Prvý pokusný let sa konal 2. júla 1900 nad Bodamským jazerom. Vzducholoď sa z hladiny jazera vzniesla do výšky takmer 400 metrov a vo vzduchu zostala rovných 17 minút. Nemecká vláda sa po prvom lete LZ 1 ponúkla, že projekt bude spolufinancovať.
Pred prvou svetovou vojnou patril Zeppelinov podnik Luftschiffbau Zeppelin vo Friedrichshafene k najväčším závodom v Nemecku. Vyrobilo sa tu sto vzducholodí, ktoré sa začali ľudovo nazývať po svojom konštruktérovi – zepeliny.