Objektív je špeciálna rubrika, v ktorej predstavujeme zaujímavé snímky či videá zo sveta vedy a technológií.
Keď sa raz ľudia dostanú na Mars, zrejme čo najskôr zamiera do podpovrchových jaskýň na planéte. Poskytovali by väčšiu ochranu obydlí pred radiáciou či zmenami teplôt.
Zároveň by mohli byť dobrým miestom na pátranie po mimozemskom živote.
Občas sa takéto podpovrchové jaskyne odhalia vďaka tomu, že ich strop sa prepadne a na povrchu vznikne diera. Jednu takú našli na západnej strane veľkej sopky Pavonis Mons. Jej záber začiatkom marca zverejnil web NASA Astronomy Picture of the Day.
Útvar odfotila v roku 2011 kamera HiRISE na sonde Mars Reconnaissance Orbiter. Prístroj skúma červenú planétu vo viditeľnom svetle.
Diera má priemer 35 metrov. Nachádza sa v kužeľovitej prepadline. Materiál, ktorý ju kedysi vypĺňal, sa cez dieru vysypal do jaskyne a vytvoril v nej vyvýšeninu. Na zábere vidno vrchol vyvýšeniny, ktorý čiastočne zakrýva tieň. Podľa neho vedci zistili, že vrchol nahromadeného materiálu je takmer tridsať metrov pod dierou.
Prachoví diabli a marsotrasenia. Čo zistila marťanská sonda po roku? Čítajte Vzhľadom na množstvo prepadnutého materiálu môže byť vyvýšenina vysoká aspoň 62 metrov. To by znamenalo, že pred zaplnením bola jaskyňa aspoň deväťdesiat metrov hlboká.
Vedci uvažujú, že jaskyňa môže byť súčasťou lávových tunelov. Vznikajú, keď pod povrchom prúdi láva. Keď neskôr odtečie, po prúde ostávajú dlhé prázdne priestory. Občas sa stane, že ich vrchná časť tunelov sa zrúti a vznikne otvor .
Celková veľkosť podzemnej jaskyne pri sopke Pavonis Mons nie je známa. No pre budúcich astronautov či robotické misie môže byť zaujímavým miestom na prieskum.
