;) |
Ak nazrieme do neopakovateľnej minulosti počítačových hier, zistíme, že názov The Bard’s Tale rozhodne nie je vo svete ničím novým. Pamätníci pamätajú na rok osemdesiaty piaty, kedy po prvýkrát vyšiel spomínaný titul, svojho času vyvíjaný Interplayom a distribuovaný spoločnosťou Electronic Arts. Bola to vskutku multiplatformná hra, ktorá vyšla snáď pre všetky dostupné systémy – IBM PC, Apple, Commodore 64, Atari, Amstrad, Macintosh, ZX Spectrum či Amigu, a neskôr bola jej odľahčená verzia optimalizovaná dokonca pre Nintendo. Oficiálny názov znel Tales of the Unknown Volume I: The Bard's Tale. Nasledujúce roky priniesli pokračovania The Bard's Tale II: The Destiny Knight (1986) a The Bard's Tale III: The Thief of Fate (1988) a od roku 1991 bol uvoľnený construction set, ktorý umožnil fanúšikom tvoriť vlastné pseudo pokračovania na motívy pôvodných hier.
Po dlhých rokoch sa chystá meno The Bard’s Tale oprášiť takmer neznáma spoločnosť – inXile Entertainment, ktorá vyvíjaný titul prezentuje ako svoj pilotný. Členovia štúdia inXile však rozhodne nie sú žiadni greenhorni, za všetko hovorí už len meno zakladateľa firmy – Brian Fargo. Tento pán je totiž bývalou hlavou Interplayu a stál aj za produkciou pôvodných, staručkých The Bard’s Tale. Po naťahovačkách a problémoch so získaním licencie na meno, ktoré donedávna vlastnil Electronic Arts sa Brianovi podarilo všetko dotiahnuť a očakávaná hra bude vo svojej PC verzii už čoskoro na predajných pultoch obchodov. Konzolové verzie sú v predaji od konca roka 2004 a ich hodnotenie je prekvapivo len mierne nadpriemerné.
;) | ;) | ;) | ;) |
Nový The Bard’s Tale bude údajne postavený na základoch pôvodnej série, no navonok bude určite ťažké nájsť akúsi podobnosť. Moderné 3D grafické spracovanie či pohľad z tretej osoby to rozhodne neuľahčí, no pravdepodobne ani nebude najlepšie hodnotenou stránkou hry – už sú v kurze krajšie a prepracovanejšie hry. Grafika najprv trochu prekvapí napevno nastaveným archaickým rozlíšením 640x480, ktoré sa našťastie dá v externom setupe zvýšiť, horšie je to však s modelmi postáv, tie totiž pôsobia akosi neurčito, neosobne, ťažko sa bude s hlavným hrdinom stotožňovať. Relatívne dobre hodnotím okolité prostredie, ktoré dodáva grafike modernejší ráz a dovolí ju ohodnotiť mierne nadpriemerným hodnotením. Plusom sú aj nižšie minimálne nároky, ktoré sa hýbu na hranici 1 GHz procesoru a 32 MB grafickou kartou.
Ovládanie je viac-menej intuitívne, na podobný štýl sme zvyknutí z množstva iných akčných RPG, kde si väčšinou vystačíte s jedným tlačítkom na myši. Podobne je to aj v The Bard’s Tale , i keď treba používať tlačítka dve a občas aj niečo stlačiť na klávesnici. Najčastejšie sú to klávesy na ovládanie kamery, ktorá nie vždy (= takmer nikdy) celkom spolupracuje. Ani uhol pohľadu nie je zvolený najšťastnejšie, je takmer kolmý, čo neprispeje k prehľadnosti situácie a je to zároveň aj estetickým mínusom. Pohľad z takmer vtáčej perspektívy je vždy menej atraktívnym než aspoň minimálna ilúzia priestoru.
Keď už je reč o technickom spracovaní netreba zabudnúť povedať niečo o zvukovej stránke. Tá je oproti ostatným technickým aspektom na výbornej úrovni a už aj krátka demoverzia ukázala neobvyklú kvalitu dabingu. Ruchy, šumy, výkriky, cveng zbraní a iné sfx efekty sú rovnako dobré, pôsobia dynamicky a dopĺňajú akčný, rýchly spôsob hry.
AD SPÔSOB HRY...
Je to kapitola sama o sebe, každý oboznámený a informovaný hráč si vie predstaviť ako asi vyzerá RPG hra primárne určená pre konzoly. Minimum role-play prvkov, maximum akcie, nemožnosť ukladania hry a podobne. The Bard’s Tale bude pravdepodobne presne taký istý. Bude to dovedené až do takých extrémov, že zozbierané predmety (zbrane a pod.) sa vám automaticky premieňajú na peniaze a rozhovory s „NPC“ prebiehajú pomocou dvoch ikoniek. Jedna symbolizuje pohŕdavú, negatívnu reakciu, druhá, naopak, pozitívnu. Od vášho správania sa k postavám bude závisieť aj vývoj hry – logicky nemôžete očakávať, že NPC sa k vám bude chovať milo, keď si z neho budete robiť srandu, či dokonca mu nadávať.
AD SRANDA...
Ďalšia kapitola, tentoraz však vyzerá byť dôležitejšou a pravdepodobne najkľúčovejšou vlastnosťou hry. Keďže The Bard’s Tale zrejme neočarí grafikou ani prevratným konceptom, autori stavili na vcelku „neokukaný“ prístup k hlavnému hrdinovi. Zabudnite na záchranu sveta, či spiacich princezien, Barda zaujíma jediné – peniaze a ženy. Originálny, cynický, arogantný chlap, ktorý si nadôvažok ešte môže privolať aj pomoc, bude pravdepodobne najväčším a možno aj jediným lákadlom hry.
;) | ;) | ;) | ;) |
The Bard’s Tale je na prvý pohľad trochu rozporuplná hra. Vidno, že autori zrejme niekde urobili chybu a tou bolo práve vydanie nepodareného dema. Už len taká banalita ako inštalácia je chybná. Po doinštalovaní hry zistíte, že tá sa vôbec nenahrala tam, kde sa mala, ale do defaultného priečinku Program Files. Rovnako ju ani Windows neregistruje, čiže jedinou možnosťou ako ju odstrániť, je zmazať ju priamo z disku (nové vylepšené demo by tieto chyby malo odstraňovať - pozn by chrupi).
Okrem toho vadí neodladený pathfinding – bard sa zasekáva o prekážky, user-unfriendly interface a demo celkovo budí podriemerný dojem. Napriek všetkému však myslím, resp. verím, že The Bard’s Tale bude v konečnom dôsledku minimálne mierne nadpriemerná hra, ktorá pobaví a neurazí. Jej humor dokáže rozosmiať, jednoduchý viac-akcie-menej-RPG koncept otvára brány širokým masám nenáročných hráčov a preto bude hra vhodná aj na jednoduchú „ála telenovela“ zábavu na nedeľné popoludnie.
Držím Bardovi palce, má veľký potenciál zaujať aj skúsenejších hráčov, ktorí pravdepodobne nie sú cieľovou skupinou vývojárov.
