Profesorka Alison Murdochová a doktor Miodrag Stojkovic vo svojom univerzitnom laboratóriu v Newcastle. FOTO - ČTK/AP |
Vytvorenie embrya, geneticky takmer zhodného s existujúcim človekom.
Ako sa robí?
Prenosom bunkového jadra, čo je metóda, ktorú použili pri vytvorení ovce Dolly. Jadro, obsahujúce DNA človeka, pochádza z dospelej bunky. Vloží sa do vajíčka, z ktorého predtým odstránili jadro. Vznikajúce embryo sa začne deliť pôsobením elektrického prúdu a chemických zlúčenín.
Prečo sa klonuje?
Vedcov zaujíma najmä liečebné klonovanie, teda vytvorenie klonovaných buniek, ktoré možno využiť na štúdium a liečenie chorôb. Pre klonovanie ľudí sa používa názov reprodukčné klonovanie.
Čo je liečebné klonovanie?
Táto myšlienka spočíva vo vytvorení klonovaného embrya, geneticky podobného pacientovi, ktorý má napríklad cukrovku. Možno ho využiť na získanie embryonálnych kmeňových buniek s rovnakou DNA, ako má chorý človek.
Čo sú embryonálne kmeňové bunky?
Bunky ľudských embryí, ktoré dokážu v organizme vytvoriť akékoľvek tkanivo.
Na čo sú dobré?
V krátkodobom výhľade sú bunky, obsahujúce gény pacienta, cenné pri štúdiu priebehu choroby a hľadaní nových terapií. V dlhodobej perspektíve by vedci radi využili kmeňové bunky na vytvorenie náhradných tkanív, ktorými by sa dali opraviť poškodenia v pacientovom tele. Pretože majú rovnakú DNA, organizmus ich prijme ako vlastné.
Aké choroby možno takto liečiť?
Akékoľvek, pri ktorých sa poškodia bunky určitého typu. Dobrým príkladom je cukrovka, pri ktorej zlyhávajú bunky pankreasu, produkujúce inzulín, Parkinsonova choroba, pri ktorej zle pracujú mozgové bunky, produkujúce dopamín, alebo paralýza, vznikajúca poškodením miechy. Náhradné tkanivo z takýchto buniek možno najskôr vypestovať, a potom transplantovať.
Sú embryonálne kmeňové bunky a klonovanie jedinou možnou liečbou?
Nie, väčšina vedcov však považuje tento smer za najperspektívnejší. Niektoré výskumy ukazujú, že na liečenie by sa dali použiť napríklad dospelé kmeňové bunky z miechy. Vyzerá to tak, že dospelé kmeňové bunky budú v niektorých prípadoch dobré, ale v iných prípadoch bude potrebné vytvoriť klonovaním embryonálne bunky a potom celé tkanivo.
(Tu Schattena treba doplniť, lebo podľa niektorých výskumov lekárske použitie dospelých kmeňových buniek môže podporiť vznik rakoviny).
Ako dlho si ešte počkáme na liečenie v praxi?
Pokrok asi nebude rýchly. Vedci ešte musia pochopiť, ako vlastne zmeniť kmeňové bunky na konkrétny typ tkaniva. V súčasnosti možno bunky pestovať iba s využitím produktov pochádzajúcich zo zvierat, čo nastoľuje otázku ich bezpečnosti. Vyriešenie tohto problému si vyžiada ešte veľa rokov. Už teraz však možno využívať klonované kmeňové bunky na vytváranie laboratórnych modelov, na ktorých sa bude skúšať nová liečba.
Čo si myslíte o reprodukčnom klonovaní?
Efektívnejšie metódy klonovania, ktoré vyskúšali Juhokórejčania, ho teoreticky uľahčujú. Takmer všetci vedci sa však zhodujú v tom, že reprodukčné klonovanie človeka je nebezpečné. V mnohých krajinách ho zakazuje zákon.
Existujú aj iné námietky etického charakteru?
Ľudia, ktorí považujú embryo za posvätné, najmä katolícke organizácie, sú proti akýmkoľvek formám klonovania a všetkým výskumom na embryonálnych kmeňových bunkách. Existujú aj pochybnosti o tom, či pre ženy, ktorým budú odoberať vajíčka, to nebude predstavovať zdravotné riziko.
