SME
Pondelok, 26. október, 2020 | Meniny má DemeterKrížovkyKrížovky
JUHOKÓREJSKÍ TVORCOVIA PREVRATNÉHO POSTUPU PRI LEKÁRSKOM VYUŽÍVANÍ EMBRYONÁLNYCH BUNIEK BY SA NA SLOVENSKU MOHLI DOSTAŤ NA 12 ROKOV ZA MREŽE

Klonovať, alebo radšej neklonovať?

Žijeme - aspoň vo vede - vo vzrušujúcej dobe. V treťom májovom týždni nám to opäť pripomenuli dva vedecké tímy.

Profesor Woo Suk Hwang je doma, v Južnej Kórei pomaly národným hrdinom. U nás by sa však musel skrývať pred políciou, lebo jeho vedecký počin náš Trestný zákon oceňuje sadzbou 12 rokov nepodmienečne. FOTO - REUTERS

Jeden pracuje na univerzite v britskom Newcastle a na jeho čele stoja Alison Murdochová a Miodrag Stojkovic. Druhá, už oveľa známejšia skupina vedcov, je z Národnej univerzity v juhokórejskom Soule. Vedú ju Woo Suk Hwang a Moon Shin Jong, teda tí istí ľudia, ktorí vo februári 2004 oznámili, že naklonovali prvé ľudské embryo na svete a získali z neho aj kmeňové bunky.

Nebola to šťastná náhoda

Briti po tom, čo vlani v auguste dostali súhlas oficiálnych miest, vytvorili klonovaním prvé európske ľudské embryo. Pravda, kmeňové bunky z neho nezískali, ale to hlavné dosiahli: Overili postup, ktorý opísali v uplynulom roku Juhokórejčania. Nebola to teda šťastná náhoda alebo národné špecifikum v podobe šikovných ázijských rúk, čo prinieslo tímu zo Soulu vlaňajší svetový primát. Teraz je isté, že ide o vedecky overený postup, ktorý možno ďalej zdokonaľovať.

Žiada sa však povedať, že naši vedci k tomu neprispejú. Slovensko sa totiž z tejto vzrušujúcej hry o ľudské zdravie dobrovoľne vyradilo. Od roku 2003 u nás platí novela Trestného zákona, podľa ktorej je akékoľvek klonovanie, teda aj s liečebnými cieľmi, trestným činom. Hrozí zaň až 12 rokov nepodmienečne, podľa toho, či zločinec pracoval sám alebo v organizovanej skupine (vo vede sa inak ako v organizovanej skupine dnes pracovať ani nedá). Predtým síce tiež bolo klonovanie zakázané, trestať sa však mohli len zdravotnícke zariadenia finančnou pokutou do 500-tisíc korún.

Budúcnosť sa priblížila

Vráťme sa však do Južnej Kórey, kde podobné obmedzenia nemajú a kde Hwangov tím nezaspal na vavrínoch. Deň pred Britmi v prestížnom americkom časopise Science oznámil, že z embryí, vytvorených klonovaním, dokázal odobrať prvé línie kmeňových buniek. A práve o tie ide, pretože by mohli perspektívne slúžiť na liečbu chorých.

Úspech Kórejčanov bol úplne nečakaný. Ešte týždeň pred publikáciou ich práce sa napríklad predpokladalo, že efektívne vytváranie línií kmeňových buniek z genetického materiálu chorých ľudí môže byť otázkou dlhých rokov. Iná námietka proti ich postupu spočívala vo vysokej spotrebe ženských vajíčok. Juhokórejčania pri prvých pokusoch spotrebovali na vytvorenie jedného embrya až 242 vajíčok, získaných od dobrovoľných darkýň. Teraz však uspeli v priemere pri každom 17. vajíčku, čo znamená takmer 15-násobne vyššiu efektívnosť. Vyvrátili tak námietku, že klonovanie je vysoko neefektívny postup.

Možnože podobne nečakaným spôsobom sa priblíži aj liečba doteraz osudových chorôb (Alzheimerova, Parkinsonova, cukrovka, vážne poškodenie chrbtice, srdca či pečene), ktorá zatiaľ vyzerá byť vzdialená na veľa rokov.

Očami Geralda Schattena

Na práci juhokórejského tímu sa zúčastnil aj Gerald Schatten z Pittsburskej univerzity. Ten istý Schatten, ktorý sa predtým pokúšal neúspešne klonovať najbližších príbuzných človeka - primáty. Po dlhoročnom úsilí došiel k záveru, že sa to nedá. Vraj ako keby sám Boh postavil do cesty prekážku, ktorú pri klonovaní primátov a seba samého človek neprekoná. Prekonal.

Redakcia londýnskych The Times položila Schattenovi niekoľko otázok. Ide vlastne o malú násobilku liečebného klonovania. Je dobré si ju práve teraz zopakovať, aby bolo jasné, o čom to všetko je.

To, čo vyplynulo z rozhovoru so Schattenom, možno zhrnúť do jednej vety: Cieľom zložitej a rozporuplnej metódy nazvanej liečebné klonovanie je pomáhať ťažko chorým ľuďom, nie vytvárať hororové scenáre typu Klony útočia. Čo by vlastne nebolo možné ani teoreticky; veď ak by dnes chcel niekto naklonovať vojsko, musel by čakať dvadsať rokov, až mu vojaci dorastú. Aj keď to asi vyzerá čudne, hypotetický klon by bol tiež len obyčajným človekom, podliehajúcim prírodným zákonitostiam. A čo v roku 2025 s takým obyčajným vojskom?

Očami Georgea Busha

George W. Bush síce povolil federálne financovanie výskumu zárodočných kmeňových buniek v roku 2001, no obmedzil ho na 78 bunkových kmeňov, existujúcich k 9. augustu 2001. Poslednými úspechmi juhokórejských odborníkov je znepokojený. Až tak, že vôbec prvý raz v živote zvažuje, že bude vetovať zákon. Ten, ktorý predložili republikán Mike Castle a demokratka Diane DeGetteová a ktorý by povolil rozšírenie výskumu ľudských embryí.

"Kongresu som jasne povedal, že ak pôjde o použitie peňazí daňových poplatníkov na podporu vedy, ktorá ničí život, aby mohla zachrániť život, som proti. Ak tento zákon bude znamenať práve toto, budem ho vetovať," povedal Bush novinárom počas fotografovania s dánskym premiérom Rasmussenom. Iróniou osudu práve Dánsko spolu so Švédskom a Veľkou Britániou patrí ku krajinám, ktoré pri nedávnych vášnivých diskusiách na pôde OSN boli proti celosvetovému zákazu liečebného klonovania a ich postoj je teda v príkrom rozpore s odmietavým názorom Georgea W. Busha.

Do istej miery sme a ešte budeme svedkami klasického sporu konzervatívcov a liberálov. Bush je konzervatívny politik a bude presadzovať svoje názory. To isté bude robiť aj nový pápež. Je tiež logické, že väčšina krajín, kde má katolícka cirkev silné postavenie, bude cez svojich zástupcov robiť to isté. Napokon práve tieto krajiny (okrem Španielska) spolu s USA v OSN podporovali celoplošný zákaz akéhokoľvek klonovania. To, že sa im ho nakoniec podarilo presadiť iba v miernejšej forme, ako nezáväzné odporúčanie, je pre liberálnejšie krajiny povzbudzujúce.

Menej povzbudzujúce však je, že Slovensko (na rozdiel trebárs od Česka) podporilo úplný zákaz klonovania. A že má taký zákon, aký má. Podľa neho členovia tímu Murdochovej aj Hwanga spĺňajú všetky kritériá na to, aby boli označení za organizovanú zločineckú skupinu, skrývajúcu sa v bielych plášťoch. Ich činnosť totiž do bodky spĺňa ustanovenia Trestného zákona SR, § 246a, odsek 2, vrátane "nie nepatrného" prínosu pre druhých. Vyzerá to, že aj tvorcovia trestných zákonov majú občas zmysel pre čierny humor.

Klonovanie ľudskej bytosti

Z Trestného zákona SR, § 246a:

(1) Kto vykoná akýkoľvek zásah s cieľom vytvoriť ľudskú bytosť v ktoromkoľvek štádiu jej vývoja, geneticky identickú s inou ľudskou bytosťou či živou, alebo mŕtvou, potresce sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov alebo zákazom činnosti, alebo peňažným trestom.

(2) Odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potresce,

a) ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen organizovanej skupiny alebo
b) ak získa činom uvedeným v odseku 1 pre seba alebo iného nie nepatrný prospech.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Koronavírus: Na Slovensku pribudlo 1 312 nových prípadov koronavírusu (minúta po minúte)

Celkový počet nakazených na Slovensku dosiahol číslo 45 155. Pandémia Covid-19 si doteraz vyžiadala 165 obetí.

Testovanie na nový koronavírus.
Polícia bude naďalej kontrolovať dodržiavanie opatrení.
Dnes píše Nataša Holinová

Sme jednotky. A nuly

Pri tlačovkách nepretržite schytáva občan, ktorý by milerád zabojoval proti šíreniu hnusoby.

Nataša Holinová
V piatok sa na Slovensku urobilo v súvislosti s ochorením Covid - 19 šestnásť pitiev.
Cynická obluda

Kotleba môže všetko

Keď sa novinári pýtali polície, ako budú riešiť porušenie nariadení Kotlebom, odpoveď bola, že nijako.

Neprehliadnite tiež

Najlepší lacný mobil do dvesto eur (jeseň 2020)

Je lepšie Lenovo, Huawei alebo Xiaomi?

Sonda OSIRIS-REx nabrala vzorky z asteroidu, ale stráca ich

Uzatvárací mechanizmus zablokovali kamene.

Na snímke z 11. augusta 2020 robotické rameno kozmickej lode amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) Osiris-Rex počas skúšky odberu vzoriek z asteroidu Bennu.
Podcast Klik

Klik: Je Google monopol?

Komentovaný prehľad technologických správ.

Podcast Klik