SME

Klonovať, alebo radšej neklonovať?

Žijeme - aspoň vo vede - vo vzrušujúcej dobe. V treťom májovom týždni nám to opäť pripomenuli dva vedecké tímy.

Profesor Woo Suk Hwang je doma, v Južnej Kórei pomaly národným hrdinom. U nás by sa však musel skrývať pred políciou, lebo jeho vedecký počin náš Trestný zákon oceňuje sadzbou 12 rokov nepodmienečne. FOTO - REUTERS

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Jeden pracuje na univerzite v britskom Newcastle a na jeho čele stoja Alison Murdochová a Miodrag Stojkovic. Druhá, už oveľa známejšia skupina vedcov, je z Národnej univerzity v juhokórejskom Soule. Vedú ju Woo Suk Hwang a Moon Shin Jong, teda tí istí ľudia, ktorí vo februári 2004 oznámili, že naklonovali prvé ľudské embryo na svete a získali z neho aj kmeňové bunky.

SkryťVypnúť reklamu

Nebola to šťastná náhoda

Briti po tom, čo vlani v auguste dostali súhlas oficiálnych miest, vytvorili klonovaním prvé európske ľudské embryo. Pravda, kmeňové bunky z neho nezískali, ale to hlavné dosiahli: Overili postup, ktorý opísali v uplynulom roku Juhokórejčania. Nebola to teda šťastná náhoda alebo národné špecifikum v podobe šikovných ázijských rúk, čo prinieslo tímu zo Soulu vlaňajší svetový primát. Teraz je isté, že ide o vedecky overený postup, ktorý možno ďalej zdokonaľovať.

Žiada sa však povedať, že naši vedci k tomu neprispejú. Slovensko sa totiž z tejto vzrušujúcej hry o ľudské zdravie dobrovoľne vyradilo. Od roku 2003 u nás platí novela Trestného zákona, podľa ktorej je akékoľvek klonovanie, teda aj s liečebnými cieľmi, trestným činom. Hrozí zaň až 12 rokov nepodmienečne, podľa toho, či zločinec pracoval sám alebo v organizovanej skupine (vo vede sa inak ako v organizovanej skupine dnes pracovať ani nedá). Predtým síce tiež bolo klonovanie zakázané, trestať sa však mohli len zdravotnícke zariadenia finančnou pokutou do 500-tisíc korún.

SkryťVypnúť reklamu

Budúcnosť sa priblížila

Vráťme sa však do Južnej Kórey, kde podobné obmedzenia nemajú a kde Hwangov tím nezaspal na vavrínoch. Deň pred Britmi v prestížnom americkom časopise Science oznámil, že z embryí, vytvorených klonovaním, dokázal odobrať prvé línie kmeňových buniek. A práve o tie ide, pretože by mohli perspektívne slúžiť na liečbu chorých.

Úspech Kórejčanov bol úplne nečakaný. Ešte týždeň pred publikáciou ich práce sa napríklad predpokladalo, že efektívne vytváranie línií kmeňových buniek z genetického materiálu chorých ľudí môže byť otázkou dlhých rokov. Iná námietka proti ich postupu spočívala vo vysokej spotrebe ženských vajíčok. Juhokórejčania pri prvých pokusoch spotrebovali na vytvorenie jedného embrya až 242 vajíčok, získaných od dobrovoľných darkýň. Teraz však uspeli v priemere pri každom 17. vajíčku, čo znamená takmer 15-násobne vyššiu efektívnosť. Vyvrátili tak námietku, že klonovanie je vysoko neefektívny postup.

SkryťVypnúť reklamu

Možnože podobne nečakaným spôsobom sa priblíži aj liečba doteraz osudových chorôb (Alzheimerova, Parkinsonova, cukrovka, vážne poškodenie chrbtice, srdca či pečene), ktorá zatiaľ vyzerá byť vzdialená na veľa rokov.

Očami Geralda Schattena

Na práci juhokórejského tímu sa zúčastnil aj Gerald Schatten z Pittsburskej univerzity. Ten istý Schatten, ktorý sa predtým pokúšal neúspešne klonovať najbližších príbuzných človeka - primáty. Po dlhoročnom úsilí došiel k záveru, že sa to nedá. Vraj ako keby sám Boh postavil do cesty prekážku, ktorú pri klonovaní primátov a seba samého človek neprekoná. Prekonal.

Redakcia londýnskych The Times položila Schattenovi niekoľko otázok. Ide vlastne o malú násobilku liečebného klonovania. Je dobré si ju práve teraz zopakovať, aby bolo jasné, o čom to všetko je.

SkryťVypnúť reklamu

To, čo vyplynulo z rozhovoru so Schattenom, možno zhrnúť do jednej vety: Cieľom zložitej a rozporuplnej metódy nazvanej liečebné klonovanie je pomáhať ťažko chorým ľuďom, nie vytvárať hororové scenáre typu Klony útočia. Čo by vlastne nebolo možné ani teoreticky; veď ak by dnes chcel niekto naklonovať vojsko, musel by čakať dvadsať rokov, až mu vojaci dorastú. Aj keď to asi vyzerá čudne, hypotetický klon by bol tiež len obyčajným človekom, podliehajúcim prírodným zákonitostiam. A čo v roku 2025 s takým obyčajným vojskom?

Očami Georgea Busha

George W. Bush síce povolil federálne financovanie výskumu zárodočných kmeňových buniek v roku 2001, no obmedzil ho na 78 bunkových kmeňov, existujúcich k 9. augustu 2001. Poslednými úspechmi juhokórejských odborníkov je znepokojený. Až tak, že vôbec prvý raz v živote zvažuje, že bude vetovať zákon. Ten, ktorý predložili republikán Mike Castle a demokratka Diane DeGetteová a ktorý by povolil rozšírenie výskumu ľudských embryí.

SkryťVypnúť reklamu

"Kongresu som jasne povedal, že ak pôjde o použitie peňazí daňových poplatníkov na podporu vedy, ktorá ničí život, aby mohla zachrániť život, som proti. Ak tento zákon bude znamenať práve toto, budem ho vetovať," povedal Bush novinárom počas fotografovania s dánskym premiérom Rasmussenom. Iróniou osudu práve Dánsko spolu so Švédskom a Veľkou Britániou patrí ku krajinám, ktoré pri nedávnych vášnivých diskusiách na pôde OSN boli proti celosvetovému zákazu liečebného klonovania a ich postoj je teda v príkrom rozpore s odmietavým názorom Georgea W. Busha.

Do istej miery sme a ešte budeme svedkami klasického sporu konzervatívcov a liberálov. Bush je konzervatívny politik a bude presadzovať svoje názory. To isté bude robiť aj nový pápež. Je tiež logické, že väčšina krajín, kde má katolícka cirkev silné postavenie, bude cez svojich zástupcov robiť to isté. Napokon práve tieto krajiny (okrem Španielska) spolu s USA v OSN podporovali celoplošný zákaz akéhokoľvek klonovania. To, že sa im ho nakoniec podarilo presadiť iba v miernejšej forme, ako nezáväzné odporúčanie, je pre liberálnejšie krajiny povzbudzujúce.

SkryťVypnúť reklamu

Menej povzbudzujúce však je, že Slovensko (na rozdiel trebárs od Česka) podporilo úplný zákaz klonovania. A že má taký zákon, aký má. Podľa neho členovia tímu Murdochovej aj Hwanga spĺňajú všetky kritériá na to, aby boli označení za organizovanú zločineckú skupinu, skrývajúcu sa v bielych plášťoch. Ich činnosť totiž do bodky spĺňa ustanovenia Trestného zákona SR, § 246a, odsek 2, vrátane "nie nepatrného" prínosu pre druhých. Vyzerá to, že aj tvorcovia trestných zákonov majú občas zmysel pre čierny humor.

Klonovanie ľudskej bytosti

Z Trestného zákona SR, § 246a:

(1) Kto vykoná akýkoľvek zásah s cieľom vytvoriť ľudskú bytosť v ktoromkoľvek štádiu jej vývoja, geneticky identickú s inou ľudskou bytosťou či živou, alebo mŕtvou, potresce sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov alebo zákazom činnosti, alebo peňažným trestom.

SkryťVypnúť reklamu

(2) Odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potresce,

a) ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen organizovanej skupiny alebo

b) ak získa činom uvedeným v odseku 1 pre seba alebo iného nie nepatrný prospech.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Mesiac.

Japonská ispace stratila kontakt so sondou stratila necelé dve minúty pred pristátím na Mesiaci.


TASR
Ľudia so závažnými a dlhotrvajúcimi ochoreniami, by mali mať zapísané informácie o svojom zdravotnom stave. Pomôcť im môže aj predinštalovaná funkcia v smartfóne.

Záchranári cez zamknutú obrazovku zistia zdravotné údaje.


Vizualizácia zrážky Mliečnej cesty s galaxiou Andromeda.

Milkomeda nie je samozrejmosť.


10
Logá spoločností Instragram, Facebook, WhatsApp a Meta.

Spoločnosť nahradí štátne dotácie, ktoré udržiavali prevádzku elektrárne Clinton Clean Energy Center.


SITA
SkryťZatvoriť reklamu