Text vyšiel pôvodne na webe denníka Washington Post.
V Jurskom parku je ikonická scéna, v ktorej Jeff Goldblum vysvetľuje teóriu chaosu.
Matematici vyriešili záhadu čísla 42 Čítajte "Jednoducho ide o nepredvídateľnosť v zložitých systémoch," hovorí. "Skrátene je to 'motýlí efekt'. Motýľ môže mávnuť krídlami v Pekingu a v Central Parku začne pršať namiesto toho, aby bolo slnečno."
Goldblum má pravdu v tom, že teória chaosu sa zaoberá nepredvídateľnosťou, ale jeho opis efektu motýlieho krídla je trochu zavádzajúci.
Keď meteorológ Ed Lorenz, otec teórie chaosu , prišiel prvýkrát s príkladom s motýlími krídlami, nechcel tým povedať, že nedokážeme predpovedať počasie v New Yorku, pretože nemôžeme do výpočtov zahrnúť všetky motýle v Číne.
Naopak, Lorenz vlastne hovoril, že aj keby sme vedeli započítať každého súmračníka či vidlochvosta pri Žltom mori, naše predpovede počasia by to veľmi nezlepšilo.
Aha moment
Príbeh za zmätkom opisuje článok z roku 2014 od fyzika Timothyho Palmera, matematika Gregoryho Seregina a matematického fyzika Andreasa Doeringa. V tom čase všetci traja pracovali na Oxfordskej univerzite. Palmer neskôr priblížil pochybenie aj v prednáške na Oxforde v roku 2017.
Lorenz vo svojich začiatkoch na MIT v 50. rokoch minulého storočia študoval dlhodobé predpovede počasia.
Štatistici, s ktorými pracoval, si mysleli, že by bolo možné predpovedať počasie týždne aj mesiace dopredu, ak by preštudovali historické záznamy o tom, čo sa dialo, keď boli rovnaké podmienky. Nájdite starú mapu počasia, ktorá vyzerá ako tá dnešná a predpoveď spravíte na základe máp, ktoré po nej nasledujú, vraveli.
Lorenz bol skeptický. Argumentoval, že atmosféra je taká zložitá, že sa nikdy neopakuje.
