Ľudská história je plná románikov medzi našimi dávnymi predkami. Neandertálci sa párili s denisovanmi. Keď obe skupiny stretli moderných ľudí, mali sex aj s nimi.
Dôkazy o dávnom párení sú dodnes v našej DNA.
Teraz sa zdá sa, že praveké intímnosti medzi dávnymi ľuďmi siahajú ešte ďalej do minulosti, než sme si mysleli.
Spoločný predok neandertálcov a denisovanov sa podľa štúdie v časopise Science Advances páril s neznámou populáciou už pred viac ako sedemstotisíc rokmi.
Stopy v DNA
Po preskúmaní genómu neandertálcov v roku 2010 vedci zistili, že k spáreniu s modernými ľuďmi došlo pred 40- až 60-tisíc rokmi. Dnešní ľudia po nich majú necelé dve percentá DNA.
Štúdia spred dvoch rokov pridala dôkazy o párení moderných ľudí s denisovanmi, ktorí vyhynuli pred zhruba 50-tisíc rokmi. Zanechali menej ako percento v dnešnej DNA.
V ľudskej DNA sú stopy po neznámom predkovi. Našla ich umelá inteligencia Čítajte Najstaršie zblíženie predkov dnešných ľudí sa zrejme odohralo na území Eurázie.
Neandersovania, spoloční predkovia neandertálcov a denisovanov, sa zrejme pred viac ako sedemstotisíc rokmi stretli s malou neznámou populáciou vlastných, ešte starších predkov.
Tí sa objavili prinajmenšom o milión rokov skôr, než k páreniu došlo.
Prvá vlna z Afriky
Neandersovania sa podľa autorov štúdie mohli zblížiť s človekom vzpriameným, ktorý opustil Afriku pred vyše 1,7 milióna rokmi. Vedci si myslia, že to bola prvá vlna predkov ľudí, ktorí z kontinentu odišli.
Prípadne sa mohli zblížiť aj s dosiaľ neznámym druhom ľudí.
Nová analýza vychádzala z porovnania verejne dostupnej DNA a starovekej DNA a zložitých modelov dedičnosti a miešania populácie.
Zahŕňa teda určité nejasnosti, ako napríklad identitu predkov, ktorí sa s neandersovanmi stretli.
