V Spojených štátoch sú od minulého týždňa tresty pre internetových pirátov opäť prísnejšie - ak niekto sprístupnil iným ľuďom zo svojho počítača kópiu filmu, ktorý sa ešte ani nedostal do kín, môže ísť do väzenia až na tri roky. Na snímke likvidácia pirátskych CD v Indonézii. FOTO - REUTERS
Skutočné straty nahrávacích spoločností spôsobené kopírovaním hudby cez internet sú takmer 30-krát nižšie, než uvádzajú samotné firmy. Tvrdí to Michael Geist, vedúci výskumu v oblasti internetového práva na univerzite v Ottawe. Ten vo svojej najnovšej štúdii na príklade Kanady poukazuje aj na to, že príjmy umelcov z daní uvalených na čisté médiá či kopírky sú navyše zrejme vyššie, ako straty umelcov spôsobené kopírovaním.
Prečo klesá záujem o hudbu
Veľké hudobné vydavateľstvá vo všetkých vyspelých krajinách sveta považujú internet za hlavného vinníka poklesu svojich tržieb z predaja hudby v uplynulých rokoch. Podľa práce Michaela Geista, ktorá bola zverejnená v časopise First Monday, však v súčasnosti "vychádza na povrch, že sťahovanie hudby z internetu nie je zodpovedné za choroby hudobného priemyslu".
"Predpoklad nahrávacích firiem, že prirodzený dopyt po CD je v skutočnosti vysoký a za klesajúce tržby môže internetové pirátstvo, je veľmi zjednodušenou reakciou na zložitý problém," píše sa v oficiálnej správe kanadského ministerstva pre kultúrne dedičstvo. Takýto pohľad podľa správy ignoruje množstvo iných problémov a dôvodov, prečo záujem o hudbu klesá.
Prvým dôvodom negatívne ovplyvňujúcim predaj CD, ktorý nahrávacie firmy vôbec nespomínajú, je napríklad rast predaja DVD nosičov. Tie v obchodoch zaberajú miesto určené pôvodne pre CD, a tak je logické, že odkrajujú aj časť z tržieb za cédečká, ktoré sa do obchodu už nezmestili. Druhým faktorom je, že ľudia podľa štatistík jednoducho trávia počúvaním hudby menej času, ako v minulosti - mnohí si totiž namiesto uvelebenia sa v kresle pred stereosúpravou pustia počítačovú hru, film, používajú internet či telefonujú.
Ďalšou príčinou poklesu predaja CD je presun zákazníkov zo špecializovaných obchodov do supermarketov a hypermarketov. Supermarkety však v priemere ponúkajú menej než desatinu titulov v porovnaní so špecializovanými obchodmi, keďže sa sústreďujú najmä na novinky - menej dostupných CD tak opäť spôsobuje pokles tržieb. V Kanade sa napríklad dnes v supermarketoch predáva štvrtina hudobných CD, v Spojených štátoch je to už viac než polovica. Supermarkety navyše tlačia na pokles cien nosičov, čo znižuje obrat aj zisky nahrávacích spoločností.
Podľa Geista nahrávacie spoločnosti zatajujú aj fakt, že v mnohých krajinách vydávajú z roka na rok menej nových titulov - zároveň sú čoraz horšie dostupné tie staršie, keďže obchody majú záujem využívať drahocenný priestor v regáloch len na ponuku nových hitov. To logicky znižuje celkový predaj CD, firmy to však vytrvalo pripisujú len nekalej konkurencii z internetu.
Aké veľké sú škody?
Pri stanovovaní výšky škôd, ktoré nahrávacie spoločnosti vplyvom nelegálnej výmeny nahrávok cez internet utrpeli, tieto podľa štúdie ignorujú niektoré dôležité faktory. Do škôd totiž zahŕňajú napríklad aj výmenu nahrávok, ktoré si ľudia najprv stiahnu z internetu a keď sa im páči, kúpia si celé CD v obchode. Ďalšia (staršia) vymieňaná hudba už nespadá pod ochranu autorskými právami, alebo jej autori s voľným šírením súhlasili. Ďalšie nahrávky od menej známych starších umelcov už nie sú v obchodoch dostupné, a tak si môžu vydavatelia ťažko nárokovať "ušlý zisk", keďže už produkt nie sú ochotní predávať.
Časopis Economist priniesol vlani na jeseň výsledky internej štúdie, ktorú si dali spraviť nahrávacie firmy - podľa nej môže byť internet zodpovedný nanajvýš za štvrtinu až tretinu z poklesu predaja hudby. To však spoločnostiam nebráni zverejňovať fantastické čísla o miliónových stratách spôsobených internetom a na základe nich žiadať o sprísnenie trestov a zvýšenie ochrany ich autorských práv.
Kanadská asociácia nahrávacích spoločností napríklad deklarovala, že prichádza kvôli pirátskym kópiám piesní na internete ročne o 450 miliónov kanadských dolárov a od roku 1999 tak prišla dohromady už o dve miliardy kanadských dolárov (49 miliárd korún). Podľa analýzy Michaela Geista, ktorý ako podklady použil oficiálne údaje vydavateľstiev, bol v skutočnosti celkový pokles predaja za toto obdobie podstatne nižší - ak by sme predpokladali, že "správne" sa má predávať stále toľko CD, ako v roku 1991, tak vydavateľstvá prichádzajú znížením tržieb o 425 miliónov kanadských dolárov ročne. Po zohľadnení ich vlastného interného odhadu o tom, za koľko z týchto strát v skutočnosti môže internet, sa číslo zníži na 16 miliónov kanadských dolárov ročne. Údaj uvádzaný na "strašenie verejnosti" a ovplyvnenie zákonodarcov je teda 28-násobne vyšší, než skutočnosť - overená podľa údajov poskytnutých samotnými poškodenými.
Umelci v Kanade zarobili
Vydavateľstvá však zväčša nehovoria o vlastných stratách, ale o stratách umelcov, ktorí prichádzajú kvôli internetu o peniaze a nemôžu tvoriť. Tu sú výpočty ešte zaujímavejšie - do úvahy treba totiž vziať aj dane, ktoré boli vo viacerých krajinách vrátane Slovenska uvalené napríklad na čisté CD nosiče alebo kopírovacie zariadenia, ktoré potenciálne môžu slúžiť na výrobu nelegálnych kópií hudby.
Michael Geist odhaduje, že kanadskí hudobní umelci ročne prichádzajú kvôli kopírovaniu hudby cez internet len približne o 655-tisíc kanadských dolárov (väčšina kopírovanej hudby totiž nepochádza z Kanady a väčšina z jej príjmov by tak či tak nešla umelcom, ale vydavateľstvám a predajcom). Celková strata kanadských nahrávacích firiem, teda nielen umelcov, spolu predstavuje dva milióny dolárov.
Príjem z daní uvalených na ľudí kupujúcich čisté CD či kopírky, ktorí sú všetci zdaňovaní ako potenciálni piráti, pritom v roku 2004 v Kanade predstavoval asi 33 miliónov dolárov. Kvôli zložitému systému distribúcie týchto príjmov nie je možné presne zistiť, koľko z nich dostali samotní umelci, ale podľa Geista "je isté, že sú to milióny dolárov", keďže napríklad len hudobníci reprodukujúci diela iných dostali vyplatených 5 miliónov.
Príjmy umelcov z daní, ktoré ich mali čiastočne odškodniť za nelegálne kopírovanie ich diel, sú teda prinajmenšom v Kanade mnohonásobne vyššie, ako škody, ktoré im v skutočnosti internet spôsobil, konštatuje Geist.
firstmonday.org/issues/issue10_4/geist/
