Kristína Radová, autorka je behaviorálna konzultantka v Mindworx
BRATISLAVA. Každý deň robíme množstvo rozhodnutí. Mnohé z nich - od výberu našej rannej kávy po to, čo si večer naložíme do nákupného košíka - robíme automatizovane. Šetríme tak naše cenné a obmedzené zdroje: čas a energiu.

Ak by sme starostlivo zvažovali všetky alternatívy každého rozhodnutia, nefungovali by rovnako efektívne, ako keď sa spoliehame na mentálne skratky. Ich vplyv na naše rozhodovanie skúma behaviorálna ekonómia - veda, ktorá nám ponúka ucelenejší obraz o tom, ako sa ľudia správajú.
Stále viac krajín využíva poznatky tejto vedy pri zavádzaní opatrení vo verejnom sektore, ktoré môžu občanov viesť k lepším rozhodnutiam (napríklad platiť dane načas, šetriť energiou či recyklovať odpad).
Ide o takzvaný libertariánsky paternalizmus, keď súkromné a verejné inštitúcie ovplyvňujú správanie občanov cez postrčenia (nudging) no zároveň rešpektujú slobodu výberu.
Problém nastáva vtedy, keď sa tieto intervencie ocitnú na hrane.
Každý darcom orgánov?
Nemecký parlament začiatkom januára odmietol návrh zákona, ktorý sa týkal chúlostivej otázky - darcovstva orgánov.
Zákon, ktorý poslanci nakoniec neodhlasovali, mal za cieľ riešiť akútny nedostatok darcov orgánov, ktorému Nemecko v posledných rokoch čelí.