SME
Utorok, 27. október, 2020 | Meniny má SabínaKrížovkyKrížovky

Spitzer šestnásť rokov pozoroval vzdialený vesmír. Teraz ho vypnú

Teleskop mal lietať na raketopláne.

Umelecká ilustrácia Spitzerovho vesmírneho ďalekohľadu.Umelecká ilustrácia Spitzerovho vesmírneho ďalekohľadu. (Zdroj: NASA/JPL-Caltech)

BRATISLAVA. Preštudoval doteraz najstaršiu galaxiu vo vesmíre. V neďalekej sústave TRAPPIST-1 spozoroval päť Zemi podobných planét. Spitzerov vesmírny ďalekohľad odhalil nepoznané vlastnosti mnohých telies.

Súvisiaci článok Vedci uvideli najslabšiu galaxiu Čítajte 

Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) teraz po šestnástich rokoch ukončí jeho misiu, ktorá mala pôvodne trvať dva a pol roka.

Teleskop Spitzer vypnú vo štvrtok 30. januára.

Spitzer pozoroval vesmír prostredníctvom infračerveného žiarenia. Ľudské oko ho nevidí, no dá sa zachytiť v podobe tepla, ktoré vyžarujú všetky telesá.

Skryť Vypnúť reklamu

"Naučil nás, aké dôležité je infračervené žiarenie pri pochopení vesmíru, a to nielen nášho susedstva, ale aj tých najvzdialenejších galaxií," ozrejmil pre web NASA význam misie astrofyzik Paul Hertz.

Nerodil sa jednoducho

Spitzer je jedným zo štvorice Veľkých observatórií NASA. Do programu patrí ešte Hubblov vesmírny ďalekohľad, Röntgenové observatórium Chandra a Comptonove gama observatórium.

Každé zariadenie umožňuje vidieť vesmír inak. Vedci ich jednotlivé zistenia často spájajú do jedného záberu.

Raný koncept infračerveného ďalekohľadu pochádza z 80. rokov minulého storočia. Vedci pri návrhu pôvodne rátali s tým, že ďalekohľad bude do vesmíru pravidelne vynášať raketoplán. Po zhruba tridsiatich dňoch by ho priniesol späť na Zem.

Skryť Vypnúť reklamu

V tom čase totiž predpokladali, že program raketoplánov umožní lietať neustále. No séria nečakaných problémov ukázala nepoužiteľnosť návrhu.

V roku 1985 sa do vesmíru dostalo laboratórium Spacelab 2 s malým infračerveným ďalekohľadom. Pri pozorovaniach mu prekážali vo výhľade iné telesá na obežnej dráhe. Ďalším problémom bolo žiarenie z vesmírnej lode. Obmedzilo pozorovania v určitých vlnových dĺžkach.

Po havárii raketoplánu Challenger v roku 1986 zas vydali zákaz používať nosný stupeň rakiet, ktorý mal plánovaný ďalekohľad vyniesť do vesmíru.

Vedci nakoniec Spitzer upravili tak, aby mohol vo vesmíre ostať natrvalo. Raketa ho vyniesla 25. augusta 2003.

Trvalú misiu Spitzerovho ďalekohľadu umožnilo hneď niekoľko vylepšení.

Napríklad jeho obežná dráha okolo Zeme je pomerne vysoká. Vďaka tomuto umiestneniu planéta neobmedzuje výhľad teleskopu. Nepôsobí naň ani teplo Zeme a Mesiaca, ktoré by si vyžadovalo dodatočnú záťaž v podobe väčšieho objemu chladiacich tekutín.

Skryť Vypnúť reklamu

Pred žiarením zo Slnka zas Spitzera chráni slnečný štít, ktorý tiež pomáha s chladením.

Hardvér starne

Infračervený teleskop čoskoro po vypustení priniesol mnohé pozoruhodné objavy. Vytvoril 360-stupňovú panorámu Mliečnej cesty, umožnil aj študovanie horúcich Jupiterov - plynných obrov, ktoré sú veľmi blízko svojich hviezd.

Súvisiaci článok Vesmírny ďalekohľad ochráni obrovský dáždnik, pošle nám nevídané pohľadnice Čítajte 

Aj keď náklady na fungovanie teleskopu Spitzer nie sú vysoké, pre NASA je už jeho používanie nevýhodné.

Ďalekohľad sa totiž od Zeme neustále vzďaľuje. Na svojej svojej dráhe okolo Slnka sa totiž pohybuje pomalšie ako naša planéta.

Komunikácia so Spitzerom je preto čoraz náročnejšia. Musí sa viac nakláňať, aby mohol odosielať údaje. To spôsobuje, že na solárne panely dopadá menej svetla a batérie sa pri zasielaní dát vybijú za dve a pol hodiny. Kedysi dokázal ďalekohľad posielať údaje na zem nepretržite.

Skryť Vypnúť reklamu

"Hardvér už nestíha a radšej než riskovať zlyhanie, ktoré neopravíme, chceme ukončiť misiu dôstojne," vysvetlil pre magazín Scientific American astrofyzik Kartik Sheth z NASA.

V roku 2009 navyše ďalekohľad prišiel o chladiacu kvapalinu a tak vedci mohli používať už iba jeden z troch vedeckých prístrojov.

Po vypnutí Spitzera ostane v infračervenej astronómii dočasná medzera. Mal by ju vyplniť Vesmírny teleskop Jamesa Webba, ktorý plánujú poslať do vesmíru v roku 2021.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Vesmír

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
NASA, Planetárna sústava TRAPPIST-1
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Minister obrany Jaroslav Naď.
Autorská strana Petra Šabatu

Babiš už neriadi štát ako firmu, dúfa v zázrak

Kto prešľapuje tragickú koronavírusovú českú cestu? Ľudia typu Fica a Kaliňáka.

Jaroslav Faltýnek a Andrej Babiš.
Boris Kollár.

Koronavírus na Slovensku: Naď zverejnil podrobnosti plošného testovania (minúta po minúte)

Na Slovensku za pondelok pribudlo 901 prípadov nákazy novým koronavírusom pri 5 899 testoch. Pribudlo 11 úmrtí na pľúcnu formu COVID-19, celkový počet obetí je 176. Aktívnych prípadov nákazy je aktuálne 34 872.

Celoplošné testovanie na Covid-19 na Slovensku.