Objektív je špeciálna rubrika, v ktorej predstavujeme zaujímavé snímky či videá zo sveta vedy a technológií.
Vínne mušky majú síce mozog drobný ako zrnko maku, no vynikajú v navigácii a dokážu si tiež veľa zapamätať. Aj preto sa o ich mozog zaujímajú neurovedci.

Malý orgán krájajú na veľmi tenké plátky, ktoré potom snímajú pomocou elektrónového mikroskopu.
Výskumníkom z Google a výskumného centra Janelia sa po dvanástich rokoch podarilo vytvoriť najdetailnejšiu mapu mozgových prepojení vínnej mušky - drozofily.
Na mape je detailne vyobrazených 25-tisíc neurónov a dvadsať miliónov prepojení medzi nimi. Štúdia, ktorá popisuje výskum, je zatiaľ uverejnená na webe bioRxiv.
Na záberoch je iba časť mozgu drozofily, ktorá tvorí zhruba tretinu celého orgánu. Táto časť zahŕňa neuróny zodpovedné za učenie, navigáciu, čuch, či zrak.
Znázornenie prepojení medzi neurónmi pomáha vedcom lepšie pochopiť, ako jednotlivé oblasti mozgu ovplyvňujú správanie.
Prvú mapu celého mozgu a jeho prepojení urobili v roku 1986 u červa háďatko obyčajné. Háďatko má iba 302 neurónov. Drozofila ich má v celom mozgu zhruba stotisíc.
U človeka by bolo mapovanie mozgu ešte náročnejšie. Má totiž v priemere 86 miliárd nervových buniek.