BRATISLAVA. Na Zemi sa nachádza približne 190 veľkých dopadových kráterov, no vedci poznajú vek len máloktorých.

Doteraz najstarším bol obrovský tristokilometrový kráter Vredefort Dome v Južnej Afrike. Vznikol pri dopade asteroidu pred vyše dvomi miliardami rokov. Z trónu ho teraz zosadil kráter v Austrálii, ktorý je starší o prinajmenšom dvesto miliónov rokov.
Dopad telesa tiež mohol spôsobiť, že vtedajšia ľadová doba ustúpila a planéta sa ohriala.
Štúdiu zverejnili vo časopise Nature Communications.
Takmer žiadna stopa po kráteri
Počas svojich dlhých dejín bola Zem terčom nespočetného množstva asteroidov. No keďže planéta sa prostredníctvom pohybov zemskej kôry či eróziou povrchu neustále mení, mnohé dopadové útvary sa ťažko určujú.
2,229 miliardy rokov
Vek najstaršieho známeho krátera na Zemi.
Platí to aj pre kráter Yarrabubba v odľahlej časti západnej Austrálie, ktorý geológovia po prvýkrát opísali na začiatku 21. storočia.
Stopy po dopade nie sú viditeľné voľným okom, nevyznačuje sa veľkou priehlbinou a jasným okrajom. Povrch je naopak veľmi rovný. Vedci kráter objavili až pomocou anomálií v oblastnom magnetickom poli.
Odhadli, že v čase vzniku mohol mať priemer približne 70 kilometrov.
Už pri objavení si geológovia všimli špecifické skaly, ktoré vznikli pri dopade. Ich presný vek sa však podarilo zistiť až takmer dvadsiatich rokoch.
V novej štúdii vedci analyzovali drobné kryštály a minerály. Hľadali v nich urán a olovo, ktoré im pomohli určiť vek na 2,229 miliardy rokov, čím sa stal najstarším známym kráterom na planéte.

Mohol ovplyvniť klímu
Pre vedcov je dôležité poznať vek kráterov, pretože dopad asteroidov mohol výrazne ovplyvniť vývoj celej planéty na nasledujúce milióny rokov.

A keďže teraz je už vek krátera Yarrabubba známy, vedci si uvedomili, že jeho vznik sa zhoduje s koncom jedného obdobia na planéte. Pred 2,23 miliardami rokov bola ľadová doba. No po dopade z geologických záznamov ľad zmizol na niekoľko sto miliónov rokov.
"Tento zvrat udalostí naznačuje, že tento veľký dopad mohol ovplyvniť svetovú klímu," ozrejmil v tlačovej správe Curtinovej univerzity jeden z autorov štúdie Nicholas Timms.
Asteroid mohol naraziť do niekoľko kilometrov hlbokej ľadovej pokrývky. Obrovský tlak a vysoké teploty uvoľnili do atmosféry tony vodnej pary a skleníkových plynov, ktoré mohli prispieť k ohriatiu Zeme.
DOI: 10.1038/s41467-019-13985-7