SME
Piatok, 30. júl, 2021 | Meniny má LibušaKrížovkyKrížovky

Potvrdili vek najstaršieho krátera na Zemi. Dopad mohol otepliť planétu

Doteraz najstarším bol kráter Vredefort.

Pohľad na miesto, kde pred 2,229 miliardami rokov dopadol asteroid. Zvetrávanie a iné prírodné procesy spôsobili, že sa nezachovala žiadna priehlbina ani typický okraj po dopade.Pohľad na miesto, kde pred 2,229 miliardami rokov dopadol asteroid. Zvetrávanie a iné prírodné procesy spôsobili, že sa nezachovala žiadna priehlbina ani typický okraj po dopade. (Zdroj: NASA)

BRATISLAVA. Na Zemi sa nachádza približne 190 veľkých dopadových kráterov, no vedci poznajú vek len máloktorých.

Súvisiaci článok Objavili obrovský kráter po asteroide. Skrýval sa pod ľadovcom Čítajte 

Doteraz najstarším bol obrovský tristokilometrový kráter Vredefort Dome v Južnej Afrike. Vznikol pri dopade asteroidu pred vyše dvomi miliardami rokov. Z trónu ho teraz zosadil kráter v Austrálii, ktorý je starší o prinajmenšom dvesto miliónov rokov.

Dopad telesa tiež mohol spôsobiť, že vtedajšia ľadová doba ustúpila a planéta sa ohriala.

Štúdiu zverejnili vo časopise Nature Communications.

Skryť Vypnúť reklamu

Takmer žiadna stopa po kráteri

Počas svojich dlhých dejín bola Zem terčom nespočetného množstva asteroidov. No keďže planéta sa prostredníctvom pohybov zemskej kôry či eróziou povrchu neustále mení, mnohé dopadové útvary sa ťažko určujú.

Platí to aj pre kráter Yarrabubba v odľahlej časti západnej Austrálie, ktorý geológovia po prvýkrát opísali na začiatku 21. storočia.

Stopy po dopade nie sú viditeľné voľným okom, nevyznačuje sa veľkou priehlbinou a jasným okrajom. Povrch je naopak veľmi rovný. Vedci kráter objavili až pomocou anomálií v oblastnom magnetickom poli.

Odhadli, že v čase vzniku mohol mať priemer približne 70 kilometrov.

Už pri objavení si geológovia všimli špecifické skaly, ktoré vznikli pri dopade. Ich presný vek sa však podarilo zistiť až takmer dvadsiatich rokoch.

Skryť Vypnúť reklamu

V novej štúdii vedci analyzovali drobné kryštály a minerály. Hľadali v nich urán a olovo, ktoré im pomohli určiť vek na 2,229 miliardy rokov, čím sa stal najstarším známym kráterom na planéte.

Mohol ovplyvniť klímu

Pre vedcov je dôležité poznať vek kráterov, pretože dopad asteroidov mohol výrazne ovplyvniť vývoj celej planéty na nasledujúce milióny rokov.

Súvisiaci článok Pred 800-tisíc rokmi do Zeme vrazil meteorit. Jeho kráter zrejme pochovala láva Čítajte 

A keďže teraz je už vek krátera Yarrabubba známy, vedci si uvedomili, že jeho vznik sa zhoduje s koncom jedného obdobia na planéte. Pred 2,23 miliardami rokov bola ľadová doba. No po dopade z geologických záznamov ľad zmizol na niekoľko sto miliónov rokov.

"Tento zvrat udalostí naznačuje, že tento veľký dopad mohol ovplyvniť svetovú klímu," ozrejmil v tlačovej správe Curtinovej univerzity jeden z autorov štúdie Nicholas Timms.

Skryť Vypnúť reklamu

Asteroid mohol naraziť do niekoľko kilometrov hlbokej ľadovej pokrývky. Obrovský tlak a vysoké teploty uvoľnili do atmosféry tony vodnej pary a skleníkových plynov, ktoré mohli prispieť k ohriatiu Zeme.

DOI: 10.1038/s41467-019-13985-7

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Malebnou cestou Alojza Medňanského s Barborou Zuštínovou.


28. júl
Bratislava je vďaka vysokej zaočkovanosti na najlepšej ceste stať sa ostrovom slobody.

V hlavnom meste je úplne zaočkovaných 70 percent ľudí nad 50 rokov.


18 h
Nataša Holinová

Vďaku za celý chaos môžeme vzdať všetkým, čo sledovali vlastný prospech.


5 h

Neprehliadnite tiež

Motory modulu Nauka sa nečakane spustili po pripojení k ISS.

Problém už opravili.


19m

Nové správy z vedy aj ako podcast.


a 2 ďalší 32m
Čierne diery so strednou hmotnosťou môžu byť sto- až stotisíckrát hmotnejšie ako Slnko. Na zábere je guľová hviezdokopa Mayall II, v ktorej sa podobná čierna diera môže nachádzať.

Bádatelia študovali röntgenové žiarenie supermasívnej čiernej diery v strede našej galaxie.


TASR 16 h
Ruský multifunkčný laboratórny modul Nauka.

Modul vyniesla do vesmíru raketa Proton-M.


TASR 22 h