HANNOVER. Vyhynutie dinosaurov, ako aj mnohých ďalších živočíchov, spôsobil asteroid, ktorý našu planétu zasiahol pred 66 miliónmi rokov.
Potvrdila to nová štúdia, ktorú vo štvrtok zverejnil americký vedecký časopis Science.
Výskum tak vyvracia hypotézu, že k vyhynutiu dinosaurov prispeli vulkanické erupcie v južnej Indii. Do ovzdušia mali uvoľniť plyny, ktoré zmenili vtedajšiu klímu a oslabili ekosystémy. Pád asteroidu mal byť len poslednou ranou.
Nezohrali rolu
Vulkány vo vymieraní dinosaurov nezohrali rolu, hovorí pre CNN geologička a hlavná autorka štúdie Pincelli Hullová z Yaleovej univerzity.

Najmenej k polovici masívnej sopečnej činnosti na území Dekanskej plošiny v Indii totiž došlo podľa nových zistení oveľa skôr než k hromadnému vyhynutiu viacerých živočíšnych druhov.
Medzinárodný tím vedcov skúmal vrtné jadrá získané z Atlantického a Tichého oceánu so zameraním na obdobie medzi kriedou a paleogénom pred 66 miliónmi rokov. V tom čase vyhynulo približne 75 percent zo všetkých druhov, ktoré žili na Zemi.
Pre potreby štúdie využili vedci rekonštrukcie teplotných zmien, fosílne nálezy i modely uhlíkového cyklu.
Autori sú si svojimi zisteniami istí.
"Ak by zajtra niekto prišiel s presvedčivými dôkazmi, bola by som pripravená povedať, že sa mýlime. Ale na základe toho, čo vieme dnes, to tak naozaj nevyzerá," hovorí Hullová.
Hypotézu podporili
Stopy po asteroide, ktorý dopadol na Zem, je stále možné rozpoznať na mexickom polostrove Yucatán, kde sa nachádza kráter s priemerom takmer 200 kilometrov.
“Ak by zajtra niekto prišiel s presvedčivými dôkazmi, bola by som pripravená povedať, že sa mýlime. Ale na základe toho, čo vieme dnes, to tak naozaj nevyzerá.
„
Dopad tohto asteroidu mohol spôsobiť vlny cunami, lesné požiare, ako aj vypustenie obrovského množstva síry.
Túto hypotézu nedávno podporili aj americkí vedci, ktorí vyhodnocovali vrtné jadrá z krátera v Mexiku.
Prišli na to, že sopečná činnosť v oblasti Dekanskej plošiny bola síce príčinou krátkeho oteplenia, ktoré nastalo 200-tisíc rokov pred masovým vyhynutím živočíšnych druhov, nemala však dlhodobý vplyv na život a klímu, uviedol nemecký geológ André Bornemann z amerického výskumného tímu.
Sopečná činnosť po masovom vyhynutí však na druhej strane mohla ovplyvniť to, ako sa život na Zemi následne ďalej sformoval, podotkli autori štúdie.