BRATISLAVA. Hviezdy vznikajú z prachu a plynu, ktorý sa spojí pod vplyvom vlastnej gravitácie. Horia milióny až miliardy rokov. Na konci životného cyklu uvoľňujú do priestoru materiál, z ktorého môžu vzniknúť iné hviezdy, planéty či meteority.

Takýto hviezdny prach sa pred päťdesiatimi rokmi dostal na Zem, keď na juhovýchod Austrálie dopadol veľký, stokilogramový Murschisonský meteorit.
Až teraz sa s pomocou moderných techník podarilo určiť jeho vek.
Niektoré zrnká hviezdneho prachu sú zhruba o tri miliardy rokov staršie ako Slnečná sústava, ktorá má 4,6 miliardy rokov.
Štúdiu zverejnili v žurnále Proceedings of the National Academy of Sciences.
Skutočný hviezdny prach
Zrnká prachu z čias pred vznikom Slnečnej sústavy sú veľmi vzácne. Nachádzajú sa v približne piatich percentách všetkých meteoritov, ktoré dopadnú na našu planétu.
Navyše, sú extrémne drobné. Vedci preto musia použiť pomerne priamočiaru metódu, aby ich v meteorite našli.
"Je to, ako keď spálite kopu sena, aby ste našli ihlu," ozrejmuje v tlačovej správe Fieldovho múzea hlavný autor výskumu Philipp Heck.
Najprv rozdrvia vzorky meteoritu na celkom jemný prášok, ktorý podľa vedcov páchne ako pokazené arašidové maslo. Materiál potom rozpustia v kyseline, až kým neostanú iba hľadané zrnká hviezdneho prachu.