Text vyšiel pôvodne na webe denníka Washington Post.
Krátko po tom, ako minulý rok posledný raz zapadlo arktické slnko, zostúpila na ľadom izolovanú posádku výskumného plavidla Polarsten zúrivá búrka.
Polárnu noc zaplnilo hlučné praskanie ľadu a zavýjanie vetra, ktorý dul rýchlosťou 96 kilometrov za hodinu.
Loď sa nadvihovala, napájacie káble sa pretrhli a zrútila sa 30-metrová meteorologická veža.
V kryhe, ku ktorej bol Polarstern upevnený, vznikla obrovská prasklina. Loď bola razom vystavená oceánskym vlnám. Výskumníci vyšli na ľad, aby zachránili a obnovili svoje prístroje.
Vedci boli stovky kilometrov od najbližšieho miesta s pomocou. Boli vydesení a zároveň absolútne nadšení. Toto bol presne ten druh vzrušenia, ktorý hľadali, keď sa vydali zdokumentovať klimatickú zmenu na vrchole sveta.
Pozrite si ako sa zmenil arktický ľad za viac ako tridsať rokov Čítajte Expedícia MOSAiC (Multidisciplinárne plaviace sa observatórium pre štúdium arktického podnebia, ktorá sa začala na konci septembra, je najväčšou arktickou výskumnou expedíciou v histórií. Striedavá posádka viac ako troch stoviek vedcov strávi rok uviaznutá v morskom ľade na palube Polarsternu.
Hýbať sa budú iba rýchlosťou prirodzeného pohybu ľadu. Cieľom účastníkov expedície je porozumieť zložitému a rýchlo sa meniacemu arktickému systému skôr, ako skolabuje. Ich objavy by mohli pomôcť predpovedať budúcnosť celej zeme.
Účastníci prvej etapy plavby sa nedávno vrátili na pevninu a priniesli príbehy o medveďoch, krehkom ľade a polárnej krajine, ktorá je ešte viac nestabilná, ako očakávali. V svojich prvých rozhovoroch po návrate z lode povedali, že ich ohromilo samotné roztápanie, ktorému chceli porozumieť, a ktoré im občas aj bránilo v práci.
Epicentrum otepľovania
"Arktída je epicentrom globálneho otepľovania," hovorí Markus Rex, atmosférický vedec z nemeckého inštitútu Alfreda Wegenera a líder expedície za 134 miliónov dolárov s členmi zo sedemnástich krajín. "Museli sme sa neustále prispôsobovať meniacemu sa ľadovému prostrediu a budeme to robiť aj naďalej. Je však ťažké predvídať, čo sa bude diať."
Stála ľadová čapica, ktorá pokrýva severný pól, poskytovala planéte po tisícročia životne dôležitú ochranu. Morský ľad odráža minimálne dve tretiny svetla späť do atmosféry, zatiaľ čo odkrytý oceán pohlcuje takmer všetko slnečné teplo.
Morský ľad sa však zmenšuje. Množstvo ľadu v lete - keď sú jeho odrážajúce schopnosti najdôležitejšie - je približne o 4,8 milióna štvorcových kilometrov menšie ako v roku 1980. Pri súčasnej rýchlosti poklesu by mohol celoročný ľad zmiznúť v priebehu niekoľkých desaťročí, destabilizovať vzorce globálneho počasia a urýchliť tempo otepľovania.
