BRATISLAVA. Ráno 1. novembra 2018 sa celým svetom prehnal zvláštny hrmot. Trval takmer tridsať minút.

A predsa ho žiadny človek nepocítil. Ukázal sa až v prístrojoch po celom svete - v Afrike, Kanade, Čile či na Havaji. Vedci hneď začali pátrať po príčine hrmotu.
Zemetrasenie ho spôsobiť nemohlo, žiadne dostatočne silné vtedy nezaznamenali. Príčinou teda muselo byť čosi iné.
Nová štúdia, ktorá vyšla v časopise Nature Geoscience, ponúka detailné vysvetlenie čudného úkazu. Hrmot bol nezvyčajným oznámením vzniku nového geologického útvaru v Indickom oceáne.
Stopy vedú hlboko do zeme
V roku 2018 sa dialo v Indickom oceáne čosi nezvyčajné. Ešte pred hrmotom to v máji naznačilo niekoľko tisíc zemetrasení pri ostrove Mayotte medzi Madagaskarom a Mozambikom.

Keď neskôr otrasy zosilneli na magnitúdo 5,9, vzbudili záujem vedcov z Nemeckého výskumného centra vied o Zemi (GFZ).
Zemetrasenia s magnitúdom 4 a viac sú totiž v tejto oblasti zriedkavé. Ešte v máji sa preto vedci pustili do výskumu.
Čoskoro zistili, že zemetrasenia sú príznakom magmatických procesov hlboko pod povrchom. Nasvedčovalo tomu aj prepadnutie povrchu ostrova Mayotte o približne dvadsať centimetrov.