MADRID. Neandertálci radi trávili časť roka na juhu Španielska a Portugalska. Odtlačok chodidla nájdený v Gibraltári ukazuje, že tu nachádzali útočisko pred chladom.
Nález tiež môže spochybniť teóriu o tom, kedy a ako títo predkovia ľudí vymreli.

O zistení tímu španielskych a portugalských paleontológov dnes informoval denník El País. Výskum uverejnili v časopise Quaternary Science Reviews.
Pred 30-tisíc rokmi, keď Európa prechádzala extrémne chladným obdobím, hľadali neandertálci teplejšie miesta, ktoré by im poskytovali väčšie šance na prežitie.
Uchyľovali sa preto na juh Iberského polostrova, o čom okrem iného svedčí čerstvý nález stopy v lome v britskom Gibraltári.
Vedci na základe jej tvaru zistili, že patrí 1,3 metra vysokému jedincovi v tínedžerskom veku, ktorý ju zanechal v piesku pred 28 300 rokmi. Všeobecne prijímaná hypotéza pritom je, že neandertálci vymreli už pred 40-tisíc rokmi.
"Niet pochýb o tom, že je od hominida. Porovnanie s ďalšími chodidlami ukazuje, že patrí neandertálcovi," povedal Joaquín Rodríguez Vidal, profesor na univerzite v Huelva a vedúci tímu, ktorý mapuje stopy po neandertálcoch v južnom Španielsku a Portugalsku.
“Prichádzali na južné pobrežie polostrova rovnako ako to robia (ľudia) dnes.
„
"Prichádzali na južné pobrežie polostrova rovnako ako to robia (ľudia) dnes," povedal Vidal.
"V Gibraltári musela byť malá skupina, ktorá dorazila do oblasti pri prenasledovaní koristi. Usadzovali sa tu iba na časť roka. Nachádzali tu rôznorodú potravu a klímu, ktorá im podľa analýzy peľu, dávala väčšie šance na prežitie," dodal.
V tej dobe bol v Európe už rozšírený homo sapiens, hoci v oblasti Gibraltáru je jeho existencia doložiteľná až o päťtisíc rokov neskôr. Podľa Vidala preto nález vrhá ďalší tieň pochybnosti na hypotézu, že neandertálci vymreli v dôsledku stretu s predchodcami dnešných ľudí.
Tieto závery podporuje aj výskum holandských expertov publikovaný vlani v časopise PLoS One, podľa ktorého vymiznutie neandertálcov mohlo spočívať v iba nedostatočnej veľkosti ich populácie.