SME
Piatok, 27. november, 2020 | Meniny má MilanKrížovkyKrížovky

Kus mozgu v lebke sa zachoval 2600 rokov. Zistili, ako je to možné

Okrem mozgu iné mäkké tkanivo neostalo.

Ilustračná fotografia. Neďaleko britského Heslingtonu našli približne 2600 rokov starú lebku, v ktorej sa nachádzalo zachované mozgové tkanivo.Ilustračná fotografia. Neďaleko britského Heslingtonu našli približne 2600 rokov starú lebku, v ktorej sa nachádzalo zachované mozgové tkanivo. (Zdroj: TASR/AP)

BRATISLAVA. Pred približne 2600 rokmi na severe dnešného Anglicka obesili neznámeho muža. Potom mu zoťali hlavu a jeho ostatky veľmi rýchlo pochovali do jamy.

Keď jeho lebku v roku 2008 našli vedci, ostali zaskočení. Aj po viac ako dvetisíc rokoch sa v nej ukrývala časť mozgového tkaniva, ktoré si dokonca zachovalo typické záhyby.

V novej štúdii zverejnenej v časopise Journal of the Royal Society Interface vedci opisujú, ako mohlo tkanivo zostať takmer nedotknuté.

Výskum na úrovni molekúl

Mozgová hmota sa zvyčajne začne rozkladať takmer okamžite po smrti. V porovnaní s ostatnými časťami tela je rýchlosť jej rozkladu obzvlášť vysoká. K procesu prispieva aj autolýza - ničenie buniek ich vlastnými enzýmami.

Skryť Vypnúť reklamu
Súvisiaci článok Našli 5700 rokov starú žuvačku. Odhalili z nej DNA pravekej ženy Čítajte 

Z analýzy nájdenej lebky vyplynulo, že patrila mužovi, ktorý žil medzi rokmi 673 až 482 pred naším letopočtom.

Okrem kostí a mozgu sa z neho nezachovalo žiadne iné tkanivo či vlasy.

Lebka očividne nebola zabalzamovaná. Nájdené mozgové tkanivo preto už dávno nemalo existovať.

Britskí výskumníci si vyše roka lámali hlavu nad tým, ako mohlo tkanivo ostať natoľko zachované.

Mozog preto preskúmali na úrovni molekúl. K jeho zachovaniu zrejme prispeli dva typy bielkovín, ktoré zvyčajne pomáhajú udržať orgán pohromade.

Nájdené bielkoviny boli v tkanive oveľa tesnejšie zoskupené a stabilnejšie ako v mozgoch dnešných ľudí.

Prispeli zrejme aj podmienky

Za tesnejšie zoskupenie bielkovín zrejme mohlo čosi, čo zastavilo rozklad mozgových buniek. Mohla to byť napríklad akási kyslá tekutina, ktorá sa dostala do tkaniva.

Skryť Vypnúť reklamu

Podľa analýzy však nebolo v mozgu muža nič výnimočné, čo by samo osebe zabránilo rozkladu.

K zachovaniu časti mozgu zrejme prispel aj spôsob úmrtia a podmienky, za akých muža v dávnej minulosti pochovali.

Telo dali do jamy hneď po smrti. Pôda, chlad aj malý prísun kyslíka by mohli tiež zabrániť, aby sa baktérie pustili do pozostatkov.

DOI: 10.1098/rsif.2019.0775

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: História

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
história, Mozog, Archeológia
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Cynická obluda

Rešpekt k ťažkej práci

Z nemocnice sme sa dozvedeli, že priateľky Borisa Kollára sa tam dostávali do konfliktov so sestričkami.

Novinár Marek Vagovič.
Moniku Jankovskú privádzajú na NAKA v Nitre.
Petra Vlhová.

Neprehliadnite tiež

Astronautka: Byť prvou ženou na Mesiaci by bolo ohromné

Jeanette Eppsová bude na Noci výskumníkov.

Astronautka Jeanette Epps.
Technici vo vnútri detektoru Borexino, ktorý zachytil nepolapiteľné častice.

Vyskúšali sme, ako sa hrá na jednej z najrýchlejších grafických kariet

Počítačové hry sa konečne dočkajú filmovej grafiky, aj vďaka herným konzolám.