Izbové rastliny sú v bytoch a kanceláriách nielen ozdobou, ale sú dôležité aj pre zdravé ovzdušie.
O pravdivosti tohto tvrdenia sú presvedčení mnohí ľudia, podľa aktuálnej štúdie amerických vedcov majú ale draceny, zelence a svokrine jazyky na čistení vzduchu v miestnostiach omnoho menší vplyv, ako sa doteraz predpokladalo.
Oveľa účinnejšie je podľa výskumníkov z univerzity vo Filadelfii pravidelné vetranie.
Účinnejšie je vetrať
„Rastliny sú skvelé, ale nečistia vzduch v miestnostiach dostatočne rýchlo na to, aby to malo na kvalitu ovzdušia vo vašich domoch či kanceláriách vplyv,“ povedal Michael Waring z Drexlerovej univerzity vo Filadelfii.
S kolegom Bryanom Cummingsom preskúmal desiatky štúdií, ktoré sa vplyvom rastlín na čistenie vzduchu v posledných tridsiatich rokoch zaoberali a zistil, že vetranie, či už prirodzené alebo pomocou vetracích systémov, znižuje obsah prchavých chemických látok (VOC) vo vzduchu v miestnosti oveľa rýchlejšie, než to dokážu izbové rastliny.
Podľa odborníkov z mníchovského Helmholtzovho centra, ktorých oslovila agentúra DPA, nie je výsledok americkej štúdie až taký prekvapivý.
Podobný výskum oxidu dusnatého (NO) totiž ukázal, že rastliny síce tento plyn dokážu vstrebávať, ale nie v takej veľkej miere, ako by si mnohí ľudia priali.
Mýtus o čističkách vzduchu
Podľa Waringa a Cummingsa sa mýtus o izbových rastlinách ako čističkách vzduchu v miestnostiach zrodil zrejme kvôli slávnemu pokusu americkej vesmírnej agentúry NASA.
Tá skúšala v roku 1989 využívať rastliny na čistenie vzduchu v kozmických lodiach a následne oznámila, že skutočne odstraňujú zo vzduchu karcinogénne chemikálie.
Podľa Waringa ale nedostatok tejto štúdie spočíva v tom, že sa robila v laboratórnom prostredí, ktoré má so skutočným bytom či kanceláriou málo spoločného.
„Typické pre tieto štúdie je, že izbovú rastlinu dali do uzatvorenej komory – často s objemom iba jedného metra kubického či dokonca menšej -, do ktorej vpustili jedinú prchavú chemickú látku,“ tvrdia vedci z Filadelfie.
Rozpad týchto častí sa potom podľa nich v laboratóriách pozoroval niekoľko hodín aj dní.
Waring a Cummings naopak overovali na základe desiatok štúdií účinnosť rastlín ako čističiek vzduchu v priebehu niekoľkých minút. Zistili pritom, že vetranie je oveľa účinnejšie.
Podľa výpočtov vedcov z Drexelovej univerzity by bolo treba na meter štvorcový úžitkovej plochy desať až tisíc rastlín, aby mohli konkurovať klimatizačnému systému alebo niekoľkým otvoreným oknám.
Rastliny majú pozitívny vplyv
Navzdory svojej štúdii vedci izbové rastliny nezavrhujú. Podľa nich totiž prispievajú k tomu, že sa ľudia v miestnostiach lepšie cítia, čo sa môže prejaviť aj na produktivite práce.
Vďaka fotosyntéze navyše rastliny uvoľňujú do prostredia kyslík a odoberajú oxid uhličitý, čo sa na kvalite vzduchu v miestnostiach prejaví.
„Navyše sú udržateľné, obnoviteľné a v porovnaní s modernými filtračnými technológiami vyžadujú menšiu údržbu,“ poznamenali vedci v článku zverejnenom v časopise Journal of Exposure Science and Environmental Epidemiology.
