SME
Nedeľa, 29. november, 2020 | Meniny má VratkoKrížovkyKrížovky

Stopy po DNA človeka vzpriameného by mohli mať aj dnešní ľudia

Urobili nové datovanie starých nálezov.

Rekonštrukcia dospelej ženy Homo erectus.Rekonštrukcia dospelej ženy Homo erectus. (Zdroj: rekonštrukcia: John Gurche, Foto: Tim Evanson)

JAKARTA, BRATISLAVA. Dávny človek vzpriamený vyhynul takmer na celom svete pred pol miliónom rokov. Na jednom mieste však prežil a darilo sa mu ešte stovky tisíc rokov.

Vedci pomocou nového datovania zistili, že homo erectus, alebo človek vzpriamený, žil odrezaný na ostrove Jáva ešte pred stotisíc rokmi. Vtedy už v ostatných častiach zrejme druh dávno vyhynul.

Naznačuje to nový výskum vo vedeckom časopise Nature. Zistenia tiež načrtávajú, že stopy po homo erectus by sa mohli nachádzať aj v DNA dnes žijúcich ľudí.

SkryťVypnúť reklamu

Zabila ich klimatická zmena?

Človek vzpriamený sa prvýkrát objavil v Afrike pred 1,9 miliónmi rokov. Mal malý mozog, mohutné nadočnicové oblúky a dokázal vyrábať jednoduché kamenné nástroje.

Súvisiaci článok Odhalili nové informácie o záhadnej kultúre z čias praveku Čítajte 

Z Afriky sa homo erectus postupne rozšíril do Ázie.

Na ostrov Jáva sa dostal cez úzke pásy odkrytej pevniny pred 1,6 milióna rokov. Súš neskôr zaplavilo more a jedinci zostali na indonézskom ostrove odrezaní.

Ostatky po týchto dávnych ľuďoch našiel v 30. rokoch minulého storočia tím holandských archeológov. Objavili dvanásť čiastočných lebiek a dve kosti z nôh.

Vedcom bolo hneď jasné, že išlo o jedincov druhu homo erectus. Nedokázali však určiť dobu, z ktorej kosti pochádzali.

Ani s príchodom modernejších technológií sa datovanie nepodarilo. Stratili sa totiž informácie o pôvodnom mieste nálezu, ktoré sú pri určovaní veku dôležité. Vedci tak pracovali s celkom širokým rozsahom: kosti mali patriť jedincom, ktorí žili pred 550-tisíc až 27-tisíc rokmi.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C6CFA na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom M6CFA na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk a ekonomickému denníku Index
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Predkovia ľudí

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Evolúcia človeka
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Autorská strana Michaely Terenzani

Premiér mohol spomenúť radšej USA ako Mongolsko, hovorí Billy Altansukh

Sedemsto mŕtvych na Slovensku by v Mongolsku považovali za katastrofu.

Autorka Lucia Alchusová Chrenko vydala dosiaľ dve knihy netradičnú kuchárku Tak ma mama naučila a Bohémky so zaujímavosťami z Francúzska, kde strávila polovicu života.

Kremeľ bojuje o Arktídu. Postaví mestá, letiská aj ropovody

Megaprojekt môže ohroziť klimatické ciele.

Šéf koncernu Rosnefť Igor Sečin ukazuje Vladimirovi Putinovi plány na ropné projekty za miliardy eur.
Božidara Turzonovová.

Neprehliadnite tiež

Podcast Klik

Klik: Vianoce 2020, toto sú naše tipy na technologické darčeky

Sprievodca nakupovaním technologických darčekov.

Podcast Klik.
Tieň sondy Hajabusa 2 na povrchu asteroidu Ryugu.
Podcast Tech_FM

Výpredaje majú problém, všetko skupujú roboty

Čo spôsobujú nové technológie.

Vedátorský podcast

Čierne diery sú sochármi vesmíru

Rozhovor s Norbertom Wernerom.