BRATISLAVA. Časové kryštály znejú ako čosi, čo vymysleli v Star Treku či inom diele vedeckej fikcie.
Fyzika vysvetľuje, prečo čas plynie rýchlejšie, keď ste starší Čítajte Na prvý pohľad sú na nerozoznanie od bežných kryštálov, no keby ste sa pozreli do ich vnútra, videli by ste, že ich štruktúra sa okrem priestoru opakuje rytmicky aj v čase.
Časové kryštály sa vedcom zatiaľ podarilo vytvoriť v laboratóriu, no útvary museli pravidelne "nakopnúť", aby k opakovaniu v čase došlo.
Možnosť, že by sa štruktúra opakovala v čase sama od seba, sa zdala podľa doterajších výskumov nemožná. Dvaja fyzici však teraz našli nové riešenie, ktoré by vznik nemožnej verzie časových kryštálov povolilo. Aspoň teoreticky.
Štúdiu zverejnili v časopise Physical Review Letters.
Dve výnimky
Časové kryštály vymyslel teoretický fyzik a laureát Nobelovej ceny Frank Wilczek. V roku 2012 prišiel s myšlienkou útvaru, ktorého vnútro sa rytmicky mení - jeho atómy sa otáčajú raz jedným, potom druhým smerom.
Čas nemusí ísť jedným smerom, ukazuje nový pohľad na kvantovú teóriu Čítajte Striedavé otáčanie má presne stanovenú frekvenciu. Podľa Wilczeka by sa takéto tikanie mohlo odohrávať aj v stave s nulovou energiou.
Jeho práca vzbudila u vedcov záujem.
V roku 2015 však japonskí fyzici z Tokijskej univerzity tvrdili, že časové kryštály podľa Wilczekovej predstavy nie sú za bežných podmienok možné. Stav s najnižšou energiou podľa nich musí byť nemenný a teda štruktúra sa nijak nehýbe.
Práca Japoncov však zahŕňala dve výnimky, pri ktorých je existencia kryštálov možná.
Prvú - dodávanie energie zvonka pomocou laseru, podobne ako hojdanie dieťaťa na hojdačke - už o rok využili americkí vedci a vytvorili v laboratóriu prvé časové kryštály.
