SME
Štvrtok, 1. december, 2022 | Meniny má Edmund

Fúzne reaktory budú oveľa bezpečnejšie ako štiepne, hovorí fyzička

Fyzička Ursel Fantzová navštívila Slovensko.

Profesorka Ursel Fantzová z nemeckého Ústavu fyziky a plazmy Inštitútu Maxa Plancka.Profesorka Ursel Fantzová z nemeckého Ústavu fyziky a plazmy Inštitútu Maxa Plancka. (Zdroj: SME - Jozef Jakubčo)
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

O nukleárnej fúzii vedci nasľubovali už tak veľa, že o chýbajúcich výsledkoch začali vznikať aj vtipy. V súčasnosti však vzniká experimentálny reaktor ITER, ktorý má čoskoro ukázať opodstatnenie sľubov.

"Napredujeme podľa plánu. Dodáva nám to istotu, že termín v roku 2025 stihneme," hovorí pre SME fyzička URSEL FANTZOVÁ, ktorá sa na vývoji podieľa. Do Bratislavy prišla prednášať o spolupráci nemeckých a slovenských vedcov pri vývoji technológií pre reaktor.

Nukleárna fúzia sa zjednodušene opisuje ako Slnko v škatuli. Je to vhodný opis, alebo je trochu pritiahnutý za vlasy?

SkryťVypnúť reklamu

Chceme priniesť obrovskú energiu Slnka na Zem. V podstate zopakovať procesy, ktoré v ňom prebiehajú. Dosiahneme to práve v izolovanom priestore, preto sa spomína škatuľa. Akurát potrebujeme extrémnu teplotu.

Slnko v škatuli je obrazné prirovnanie. Ako by ste bežnému človeku vysvetlili vedecký princíp fúzie?

Keď vzduchu dodáte energiu, zohrejete ho. Keď ho zohrejete na veľmi vysoké teploty, získate plazmu. Je to stav, v ktorom z atómu odstránite elektrón – ostanú vám samostatné jadro atómu a elektrón.

Vo fúzii sa snažíme spojiť dve jadrá atómu. Je to však náročné, pretože sú pozitívne nabité, a tak sa odpudzujú. Prekonať to môžeme extrémnymi teplotami desiatok miliónov stupňov, pri ktorých sa jadrá spoja. Reakciou vzniká obrovské množstvo energie.

SkryťVypnúť reklamu

Na spojenie je potrebná desaťkrát vyššia teplota, než je v Slnku, čiže zhruba 150 miliónov stupňov. Ako je možné dosiahnuť takú vysokú teplotu?

Častice plazmy izolujeme pomocou magnetických polí v komore s tvarom americkej šišky. Do komory privádzame energiu, ktorá plazmu zohrieva. Energiu dodávame napríklad pomocou rádiových vĺn podobne ako mikrovlnná rúra ohrieva jedlo, pomocou elektromagnetických vĺn s určitou frekvenciou, alebo vpúšťaním rýchlych neutrálnych častíc, ktoré prenášajú energiu na častice pri vzájomnej kolízii. Týmto spôsobom zároveň dodávame aj ďalšie palivo do plazmy.

Ale ako je možné, že pri takých vysokých teplotách sa zariadenie neroztopí?

Reaktor si predstavte ako prerezanú cibuľu s jednotlivými vrstvami. Zhruba deväťdesiat percent takejto "cibule" v smere od stredu má veľmi vysokú teplotu – tu sa odohráva fúzia.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Pohľad na erupciu sopky Mauna Loa v pondelok 28. novembra. Sopka bola ticho takmer štyridsať rokov.

Po 38 rokoch vybuchla Mauna Loa.


30. nov

Nové objavy súvisia so vznikom vesmíru.


a 1 ďalší 30. nov

Týždenný podcast o novinkách z vedy.


a 4 ďalší 30. nov
Kráter Batagajka v ruskom Jakutsku vznikol rozmŕzaním trvale zamrznutej pôdy.

Meňavky slúžia ako bezpečnostná poistka.


29. nov
SkryťZatvoriť reklamu