Článok pokračuje pod video reklamou
BRUSEL. Obsah skleníkových plynov v atmosfére bol podľa posledných meraní opäť rekordný.
Súvisiaci článok Pád veľkej starovekej ríše mohla spôsobiť klimatická zmena Čítajte Koncentrácia oxidu uhličitého na celom svete v roku 2018 bola 407,8 milióntiny (častíc na jeden milión, ppm) v porovnaní so 405,5 ppm v roku 2017.
Znamená to, že jeden milión molekúl ostatných plynov, ktoré tvoria vzduch, obsahoval v priemere 407,8 molekuly oxidu uhličitého.
Pred priemyselnou revolúciou bola koncentrácia CO2 v ovzduší 280 čiastočiek na milión. Oxid uhličitý je jeden z hlavných poháňačov klimatickej zmeny.
Ukazujú to merania z 53 krajín sveta od Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) - špecializovanej agentúry Organizácie spojených národov.
"Ide o dlhodobý trend, čo znamená, že budúce generácie budú čeliť zhoršovaniu dôsledkov zmeny klímy vrátane zvyšujúcich sa teplôt, zvyšujúceho sa počtu a intenzity extrémnych poveternostných udalostí, nedostatku čistej a pitnej vody, stúpania hladín mora a narušenia morských a suchozemských ekosystémov," uvádza sa v správe WMO.
Podľa tohto dokumentu bolo zvýšenie koncentrácií skleníkových plynov od roku 2017 do roku 2018 veľmi podobné zvýšeniu pozorovanému od roku 2016 do roku 2017 a tesne nad priemerom za údajmi sledovanými za posledných desať rokov. Symbolický prah 400 ppm sme dosiahli v roku 2015.
WMO upozornila, že oxid uhličitý pretrváva v ovzduší po celé stáročia a ešte dlhšie v oceánoch. Od roku 1990 sa zosilňuje aj radiačná sila spôsobená skleníkovými plynmi v atmosfére, pričom platí, že to vedie k ohrievaniu planetárneho systému: prijíma viac energie, než sa vyžaruje.
"Neexistujú náznaky spomalenia, nehovoriac o znížení koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére aj napriek všetkým záväzkom prijatým na základe parížskej klimatickej dohody," uviedol v správe pre médiá generálny tajomník WMO Petteri Taalas. Upozornil, že záväzky z Paríža treba zaviesť do praxe a "zrevidovať naše ambície v záujme ľudstva".
Taalas v tejto súvislosti upozornil, že naposledy mala zem porovnateľný obsah oxidu uhličitého pred tromi až piatimi miliónmi rokov. V tom čase bola teplota o dva až tri stupne vyššia ako v súčasnosti a hladina morí bola o 10 - 20 metrov vyššia voči terajšiemu stavu.
Súvisiaci článok Pozrite si ako sa zmenil arktický ľad za viac ako tridsať rokov Čítajte Ďalším záverom správy WMO je, že ak zostanú klimatické ambície štátov nezmenené, množstvo plynu uvoľneného do atmosféry sa do roku 2030 nezníži.
Najvyššie hodnoty podľa meraní dosahujú v atmosfére oxid uhličitý (CO2 ), metán (CH4) a oxid dusný (N2O):
a) Oxid uhličitý s nameranou rekordnou koncentráciou 407,8 ppm, čo je 147-percent hodnoty z predindustriálnej éry (rok 1750).
b) Atmosférický metán dosiahol nový vrchol v roku 2018, konkrétne 1869 častíc na miliardu (ppb), čo je 259 percent hodnoty z predindustriálnej éry.
c) Namerané hodnoty oxidu dusného v atmosfére boli v roku 2018 na úrovni 331,1 ppb, čiže 123 percent hodnoty z roku 1750. Pri emisiách oxidu dusného platí, že za 40 percent z nich môže ľudská činnosť - spaľovanie biomasy, používanie hnojív a rôzne priemyselné procesy. Oxid dusný má zároveň ničivý vplyv na stratosférickú ozónovú vrstvu, ktorá planétu chráni pred ultrafialovým žiarením vyžarovaným slnkom.
