BRATISLAVA. Pred necelými 2900 rokmi sa východne od Stredozemného mora rozprestierala Novoasýrska ríša.
Pred 3200 rokmi skolaboval svet, čo sa z toho vieme naučiť Čítajte Netrvalo dlho a stala sa najväčšou ríšou svojej doby. Jej armády si rad radom podmaňovali okolité štáty a mocnosti.
Viac ako dvesto rokov sa králi pretekali, ktorý z nich pridá k ríši viac územia.
No približne v druhej polovici siedmeho storočia pred naším letopočtom nastal nečakaný zvrat a ríša zanikla.
Nový výskum teraz prišiel s vysvetlením, podľa ktorého mohla pád ríše spôsobiť výrazná zmena klímy. Štúdiu zverejnili vo vedeckom časopise Science Advances.
Najprv ťažili z výhodných podmienok
Novoasýrska ríša jestvovala medzi desiatym až siedmym storočím pred naším letopočtom. Rozprestierala sa od dnešného Stredozemného mora a Egypta na západe až po Perzský záliv a časť Iránu na východe.
Suchá v Iraku odhalili vzácny palác starovekej ríše Čítajte Rozpadať sa začala krátko po smrti posledného veľkého kráľa Aššurbanipala v roku 627 pred naším letopočtom. Archeológovia vysvetľujú pád viacerými hypotézami.
Hovoria o občianskych nepokojoch, politických šarvátkach či príliš prudkom rozmachu.
Spomínajú aj dve malé armády Babylončanov a Médov, ktoré nikto nedokázal zastaviť. V roku 612 prekvapivo vyplienili a zničili hlavné mesto ríše - Ninive - veľkolepú metropolu plnú palácov a ohromných záhrad.
