BERLÍN. Predchodcovia ľudoopov a ľudí začali chodiť vo vzpriamenej polohe po dvoch o niekoľko miliónov rokov skôr než pred šiestimi miliónmi rokov, ako sa doteraz predpokladalo.
Medzinárodný vedecký tím dospel k tomuto záveru na základe skúmania skamenených kostí dávnych ľudoopov nájdených v Bavorsku.
O svojom náleze informovali v časopise Nature.
Pred šiestimi miliónmi rokov
"Ide o hviezdnu hodinu paleoantropológie a zmenu paradigmy," citovala agentúra DPA vedúcu výskumného tímu Madeleine Böhmovú z Univerzity v Tübingene.
Nálezy skamenelín štyroch jedincov - jedného samca, dvoch samíc a jedného mláďaťa - spochybňujú doterajšie poznatky ohľadom evolúcie veľkých ľudoopov a ľudí.
Zatiaľ sa totiž predpokladalo, že prví predchodcovia ľudoopov, ktorí chodili po dvoch, sa vyskytovali v súčasnej Keni a na ostrove Kréta a počiatky tohto vývojového stupňa sa datovali do obdobia pred šiestimi miliónmi rokov.
Dvadsaťjeden kostí, ktoré patria predkovi danuvius guggenmosi. (zdroj: Christoph Jäckle)Pohyboval sa vzpriamený
Podľa Böhmovej je "takmer vylúčené", že by na africkom kontinente existovali ešte staršie ľudoopy než tie žijúce kedysi na území dnešného Bavorska.
Tím pod vedením Böhmovej tam v rokoch 2015 až 2018 objavil doteraz neznámy druh primátov.
Danuvius guggenmosi žil pred 11,62 miliónmi rokov a pohyboval sa pravdepodobne vzpriamený, zároveň vedel šplhať.
"Doteraz bola vzpriamená chôdza charakteristickým znakom výhradne ľudí. Ale danuvius bol ľudoop," uviedla Böhmová.
V Bavorsku pri obci Kaufbeuren paleontológovia našli zachovalé kosti rúk a nôh, stavce, aj kostičky prstov nôh i rúk.
Na základe toho dokázali rekonštruovať, ako sa danuvius pohyboval, a prekvapilo ich, že niektoré kosti sa podobajú viac tým ľudským, než aké majú ľudoopy.
Dvakrát prehnutá chrbtica
Danuvius mal chrbticu dvakrát prehnutú do tvaru písmena S, zatiaľ čo ľudoopy majú chrbticu prehnutú len raz.
Podľa vedcov bol tento "nový predok ľudí" približne meter vysoký, samice vážili okolo 18 kilogramov, samce asi 31 kilogramov. Živili sa tvrdšími časťami rastlín i mäkkými listami.
Pradávny samec dostal meno Udo - podľa nemeckého speváka Uda Lindenberga. Spodnú čeľusť pradávneho primáta vedci našli 17. mája 2016 - v deň, keď Udo Lindenberg oslavoval 70. narodeniny.
