SME
Štvrtok, 21. november, 2019 | Meniny má Elvíra

Slovenka pozoruje asteroidy, ktoré môžu ohroziť Zem. Zajtra môžu objaviť dvestometrový

Jana Chesley pracuje v Kalifornii.

Jana Chesley pri observatóriu na Mauna Kea.Jana Chesley pri observatóriu na Mauna Kea.(Zdroj: Archiv JCh)

Zo všetkého naviac ju baví na nočnej oblohe pozorovať kométy. Jedna jej dokonca priniesla aj manžela.

JANA CHESLEY pracuje v Laboratóriu prúdového pohonu (JPL) v Národnom ústave pre letectvo a vesmír (NASA). Noc čo noc pozoruje blízkozemské asteroidy, u ktorých existuje čo i len malé riziko zrážky so Zemou.

Pre SME porozprávala o asteroidoch, ktoré môžu ohroziť, ale aj tom, že vychovávať deti je ťažšie ako zdolať Ironmana na Havaji.

Mieri teraz na Zem nejaký nebezpečný asteroid?

Pokým NASA a vedci vedia, tak nie. V blízkej budúcnosti nás nečaká žiadne ohrozenie.

Nikto však nevie, čo sa môže objaviť zajtra, preto v našom centre každý deň a noc sledujeme dráhy blízkozemských asteroidov, ktoré by mohli zasiahnuť Zem.

Zajtra sa môže objaviť neznámy asteroid a zistíte, že ohrozuje Zem?

Je to možné.

Aj tak sa párkrát za rok sa stane, že niekde v atmosfére vybuchne celkom veľký meteor, o ktorom nikto nevedel ani niekoľko hodín pred výbuchom. Ako je to možné?

Článok pokračuje pod video reklamou

Skoro všetky asteroidy, ktoré sa priblížia k zemskej atmosfére, idú z dvoch smerov. Ak letia priamo od Slnka, nevieme ich pozorovať. Objavia sa, až keď sa dostanú blízko k Zemi.

Zvyčajne sú veľmi malé, majú niekoľko metrov. Zhoria v atmosfére, vybuchnú. Na Zem dopadnú ako centimetrové úlomky a nehrozí žiadna katastrofa.

Alebo idú z opačného smeru a vtedy ich môžeme pozorovať a objavíme ich predtým, ako sa priblížia k Zemi. Hlavný dôvod, prečo tie maličké, niekoľko metrové neobjavíme včas, je, že neohrozujú našu Zem, takže sa sústredíme na objavovanie a pozorovanie tých väčších a nebezpečných.

Súvisiaci článok Asteroid, meteor či meteorit. Aké sú rozdiely medzi telesami z vesmíru? Čítajte 

Nedajú sa pozorovať priamo z vesmíru?

Momentálne sú tri ďalekohľady, ktoré snímajú oblohu každý deň hlavne preto, aby objavili blízkozemské asteroidy.

Jeden je vo vesmíre a dva sú v Arizone a na Havaji.

Denne nájdu stovky asteroidov, ale ani oni nedokážu vidieť asteroid, ak k nám ide priamo od Slnka.

Takže ešte nepoznáme všetky blízkozemské asteroidy?

Kilometrových, ktoré by mohli urobiť globálnu katastrofu, poznáme 95 percent. Znamená to, že nevieme možno o približne tridsiatich asteroidoch, ktoré sú väčšie ako kilometer. Keďže sú veľmi veľké, určite ich objavíme niekoľko desiatok rokov dopredu a prípadnej katastrofe budeme vedieť zabrániť.

Ako môžu niekoľkokilometrové asteroidy unikať pozorovaniu?

Na svojej elipsoidnej dráhe sa môžu dostať až za Jupiter. V blízkosti Zeme preletia iba raz za niekoľko desiatok rokov.

Intenzívne pozorovania blízkozemských asteroidov v Laboratóriu prúdového pohonu (JPL) pritom robíme od roku 1998.

Za ten čas tieto telesá ešte nemuseli letieť tak blízko, aby sme ich mohli objaviť. Ich dráha môže byť tiež rovnaká ako dráha Zeme a asteroid sa môže akoby stále schovávať za Slnkom.

Menšie asteroidy poznáme všetky?

Zajtra môžu objaviť nejaký dvestometrový asteroid, ktorý dopadne na Zem za dvesto rokov

Malé, niekoľkometrové asteroidy, ktoré nepoznáme, neohrozia nikoho na živote.

Maximálne by mohli rozbiť okno alebo urobiť veľké haló u ľudí.

Stredných asteroidov sa však bojíme najviac. Nedajú sa spozorovať tak ľahko ako obrovské kilometrové telesá.

Ak majú priemer zhruba 140 metrov môžu ohroziť obyvateľov mesta alebo štátu. Teraz ich poznáme tridsať percent a do desiatich rokov by sme ich mali poznať deväťdesiat percent.

Čo by sa stalo, keby takýto asteroid dopadol napríklad na Bratislavu?

Stometrový asteroid by urobil kráter vo veľkosti jedného kilometra. Nebezpečná je však hlavne tlaková vlna, ktorá by zrútila všetky stromy, domy, vybila by okná. Určite by došlo k stratám na ľudských životoch.

Keby asteroid mieril na jedno mesto a vieme to minimálne deň dopredu, môžeme ľudí aspoň evakuovať. Horšia situácia by bola, keby mal asteroid niekoľko kilometrov, dopad by ovplyvnil napríklad celú Európu a vtedy by sa horšie evakuovalo.

Už sa niekedy evakuovalo mesto pre hrozbu pádu asteroidu?

Nie. Desať- či dvadsaťmetrové asteroidy dopadli zatiaľ vždy do oceánu alebo do neobývaných časti sveta.

Okrem osemnásťmetrového asteroidu pri ruskom meste Čeľabinsk, ktorý vybuchol v atmosfére a zranil približne tisíc ľudí. Prevažne ich však ohrozili úlomky rozbitého skla.

V JPL pri NASA vedia vypočítať dráhy takýchto telies a miesto ich dopadu s presnosťou na niekoľko sto metrov. Aj keby ich objavili len dvanásť hodín pred dopadom.

Aká je pravdepodobnosť, že Zem zasiahne teleso, ktoré ju zničí?

Veľmi malá. Kilometrové telesá dopadajú na Zem pravdepodobne každých sedemstotisíc rokov. Poznáme už väčšinu veľkých asteroidov.

Pri dosiaľ neobjavených je šanca na zásah Zeme ešte nižšia. Vrazia do nej možno raz za desať až dvadsať miliónov rokov.

A čo v bližšej budúcnosti?

V databáze máme deväťsto objektov, pri ktorých existuje pravdepodobnosť zrážky so Zemou vo veľmi ďalekej budúcnosti.

Dvadsaťjeden z nich považujeme v tomto ohľade za zaujímavé a snažíme sa ich pozorovať čo najviac.

Z nich jeden je sedemmetrový a má päťpercentnú pravdepodobnosť nárazu v roku 2095. Pozorovaním sa snažíme zistiť so stopercentnou pravdepodobnosťou, či vtedy padne alebo nepadne.

Existujú aj nejaké predbežné opatrenia v prípade zrážky?

Samozrejme, treba byť pripravený. Zajtra môžu objaviť nejaký dvestometrový asteroid, ktorý dopadne na Zem za dvesto rokov.

Čo by sa s takým asteroidom robilo, ak ho zajtra objavíte?

Buď by sa ho snažili pomaličky odkloniť, alebo by sa snažili o rýchly posun. Pomalý odklon sa môže použiť pri malých objektoch, pri ktorých máme veľa času. Vtedy sonda okolo neho krúži a postupne upravuje jeho dráhu.

Rýchly posun sme sčasti testovali s družicou Deep Impact, ktorá vystrelila náboj do sedemkilometrovej kométy.

Kométa sa síce neposunula, ale pri 150-metrovom asteroide by sme nábojom či nukleárnou hlavicou zmenili jeho rýchlosť a upravila by sa jeho dráha. Je dôležité poznať asteroidy dopredu, pretože trvá tri až štyri roky, kým poskladáme a vyšleme družicu.

Ako sa vám podarilo dostať do Laboratória prúdového pohonu pri NASA?

Najskôr som sa dostala na Havajskú univerzitu, kde som mala trinásť rokov prístup k najväčším ďalekohľadom na svete a naučila som sa dobre pozorovať.

Robila som pozorovania pre kometárne vesmírne misie StarDust a Deep Impact. Veľa som sa tam naučila.

Keď som sa neskôr presťahovala do Kalifornie, JPL chcelo pokračovať v úspešnej misii Deep Impact a Stardust Next. Potrebovali na to skúseného pozorovateľa a ja som bola voľná. Okrem dlhoročných skúseností som mala aj šťastie.

Je ťažké byť pozorovateľom?

Súvisiaci článok Pozorujú Slnko aj ďaleké planéty. Aká je slovenská astronómia (rozhovor) Čítajte 

Nie je to ľahká práca, musíte byť hore celú noc, musíte okamžite zareagovať, keď vám do zorného poľa vojdú mraky alebo hviezda.

Nie všetci to chcú robiť, lebo za to nedostanú veľa uznania. Ľudia vo vesmírnom odvetví chcú robiť skôr na misii k novému objektu, alebo postaviť sondu, ktorá tam pôjde.

Keby ste mali tú možnosť, leteli by ste do vesmíru?

Ja som najradšej na zemi alebo vo vode, ako vo výškach.

Dáva výučba astronómie na Slovensku dobrý základ pre prácu v zahraničí?

Po fyzikálnej a matematickej stránke dáva veľmi dobrý základ, možno nie angličtinu. Pre mňa bol najväčší problém s jazykom.

Mladí ľudia na Slovensku by potrebovali viac peňazí, aby mohli chodiť na zahraničné konferencie. Tam sa spoznávajú s kolegami. Na Slovensku tiež nemáme dosť ďalekohľadov, kde by sa dali robiť projekty a zahraničné spolupráce.

Vrátili by ste sa ešte pracovať na Slovensko?

Ja by som sa vrátila, ale môj manžel sa z Kalifornie rozhodne nepohne. Pomáhal totiž založiť Centrum blízkozemských asteroidov v JPL.

Bavilo vás viac pozorovať kométy alebo teraz asteroidy?

Vždy ma viac fascinovali kométy. Pri nich neviete, čo vás v tú noc čaká, ako budú vyzerať. Môžu vás prekvapiť výbuchom alebo obrovským chvostom.

Na mojej práci s asteroidmi je zaujímavé hľadanie a spresňovanie ich dráhy. No keď ich pozorujeme dlhšie, sú stále rovnaké a ničím neprekvapia.

Kométy môžu tiež naraziť do Zeme?

Môžu, ale väčšinou neprichádzajú tak blízko ako asteroidy. O žiadnej takej nevieme.

Objavili ste niekedy asteroid, ktorý predtým nikto iný nepoznal?

Keď som bola ešte na Havaji objavila som ich zhruba päť, šesť. Už si presne nepamätám. Nestačí ich iba nájsť, ale aj pozorovať. A keď dvakrát prejdú okolo Slnka a sú pozorované, môžu dostať definitívne označenie. Objaviteľ potom môže navrhnúť, ako sa asteroid bude volať.

Už ste nejaký pomenovali?

V roku 2002 som objavila jeden asteroid, ktorému sme v roku 2004 dali meno. Volá sa Mauna Kea, teda Biela hora. Je to na počesť Havajskej sopky, kde sú jedny z najväčších a najlepších ďalekohľadov na svete.

Nesie nejaký asteroid vaše meno?

Jeden áno. Dostala som ho od kolegov z Klete za moje výsledky v športe a vo vede. Čiže existuje asteroid Jana Pittichová.

Čo pokladáte za svoj doterajší najväčší úspech?

Keď som išla ako dvadsaťšesťročná na Havaj, bála som sa, ako to zvládnem. Takže celoživotný úspech pre mňa je, že som v ďalekej krajine, našla som si priateľov a naučila som sa robiť to, čo bolo treba. Uchytila som sa a pomáhala som pri vesmírnych misiách.

Ako matka vám však úprimne poviem, že nie je nič ťažšie ako vychovávať deti.

Ironman, sedemkilometrové plávanie v oceáne. To všetko sa dá zvládnuť, je to otázka disciplíny.

Mám aj športové úspechy. Najväčší z nich bolo zdolanie Železného muža, Železnej ženy na Havaji.

A úspech je aj to, že mi vesmírna misia priniesla úžasného muža, s ktorým mám dve úžasné deti.

Muža vám priniesla vesmírna misia?

Zoznámili sme sa na misii Stardust Next, keď som bola ešte na Havaji a on v JPL. Družica Stardust vtedy prelietavala okolo kométy Temple 1, aby videla kráter, ktorý tam zanechala predošlá misia Deep Impact.

V jedno ráno sme mali poslednú prezentáciu, kde bol celý vedecký tím a on prezentoval. Vtedy na Valentína v roku 2011 ma cez Powerpoint požiadal o roku. A poobede o piatej hodine prelietavala družica okolo kométy.

Na IronManovi na Havaji ste zrejme zažili celkom extrémne podmienky.

Teploty tam nie sú až také vysoké, teraz v Kalifornii je omnoho horšie. Nebol tam však žiadny chládok, okolo boli lávové polia. Extrémne bolo, že po ôsmich hodinách plávania a hlavne bicyklovania, ktoré som si ja odtrpela, si musíte obuť tenisky a ešte štyri hodiny bežať maratón.

Čím vás lákajú takéto výzvy?

Sama sebe dokážem, že zvládnem urobiť niečo ťažké. Ako matka vám však úprimne poviem, že nie je nič ťažšie ako vychovávať deti.

Ironman, sedemkilometrové plávanie v oceáne. To všetko sa dá zvládnuť, je to otázka disciplíny. Ale deti, ktoré sú úžasné a každý deň vás prekvapujú, tie sa zvládajú ťažko. Najťažšia úloha v živote je výchova a staranie sa o deti. Každý človek by mal poďakovať svojej mamine a objať ju.

Najčítanejšie na SME Tech

Inzercia - Tlačové správy

  1. Tri základné kroky: Ako sa starať o pacienta s inkontinenciou
  2. Zoznámte sa: Filozoficko-přírodovědecká fakulta v Opavě
  3. EkF TUKE – výzva pre tvoju budúcnosť
  4. Zažite svoj vlastný úspech
  5. Prečo študovať techniku na Slovensku?
  6. Vyberte si z ponuky Black Friday, ktorý trvá až dva týždne
  7. Rýchly úver sa dá získať aj bez zložitých zmlúv
  8. Tipy na lyžovačku v Rakúsku
  9. Pozrite sa, ako fungujú asistenčné systémy Volkswagenu
  10. Známe osobnosti prezradili, do ktorej krajiny sa nechcú vrátiť
  1. CUPRA si podmanila parížske nebo
  2. Radšej škola ako metla
  3. Prečo študovať techniku na Slovensku?
  4. Zažite svoj vlastný úspech
  5. EkF TUKE – výzva pre tvoju budúcnosť
  6. Zoznámte sa: Filozoficko-přírodovědecká fakulta v Opavě
  7. Vyberte si z ponuky Black Friday, ktorý trvá až dva týždne
  8. Slováci sa najčastejšie stretávajú pri spoločnom stole na večeru
  9. Rýchly úver sa dá získať aj bez zložitých zmlúv
  10. Tipy na lyžovačku v Rakúsku
  1. Už iba dnes: Predplatné SME.sk za mimoriadnu cenu 12 861
  2. Hodnotenie profesionála: Aká je dovolenka v Thajsku? 12 668
  3. Tri základné kroky: Ako sa starať o pacienta s inkontinenciou 7 549
  4. Tipy na lyžovačku v Rakúsku 7 500
  5. Známe osobnosti prezradili, do ktorej krajiny sa nechcú vrátiť 6 820
  6. Dokážu dávať škôlkári pozor na ceste? Otestovali sme ich 6 654
  7. 5 prekvapivých vecí, ktoré menia náš svet a ani o tom nevieme 6 472
  8. Kedy sa vám jazda na LPG oplatí, ako servisovať a kde netankovať 5 699
  9. Vysokoškolský bedeker: Na ktorú univerzitu poslať prihlášku? 5 309
  10. Ako efektívne doplniť železo? Odpovedá MUDr. Radovan Juríček 4 497

Téma: Asteroidy


Článok je zaradený aj do ďalších tém Pozorovanie oblohy, NASA, Vesmír

Hlavné správy zo Sme.sk

Jaroslav Naď: Odpočúvali ma rok a pol a teraz ma idú diskreditovať

Je to pomsta za kritiku, hovorí politik z OĽaNO.

Jaroslav Naď
Vizualizácia projektu Šírava Park.
CYNICKÁ OBLUDA

Kuffov-Chromíkov paradox

Niektorí ľudia tak milujú blížneho svojho, až vlastne nenávidia všetkých ostatných. Tu to máte v prehľadnom grafe.

Marie Kondo

Neprehliadnite tiež

Ľudská postava.
Dokončený testovací prototyp hviezdnej lode Starship uverejnil Elon Musk 11. januára 2019.
OBJEKTÍV

Včely dokážu surfovať na vode. Vlny si vytvoria krídlami

Vlhké krídla včele zabránia vzlietnuť.