SME
Štvrtok, 6. august, 2020 | Meniny má JozefinaKrížovkyKrížovky

Marián Brestič skúma, ako klimatické extrémy ovplyvnia rastlinnú potravu (profil)

Ako pripravíme rastliny na zmenu klímy?

Marián Brestič.Marián Brestič. (Zdroj: Linda Kisková Bohušová)

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award, oceneniu Nadácie ESET, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku.

Anketa:
ESET ScienceAward: Hlasovanie o cene verejnosti
Marián Brestič
4194
Igor Lacík
198
Igor Podlubný
647
Zdenko Machala
475
Ján Tkáč
3322
Potvrďte svoj hlas
Hlasovalo: 8836

Anketa už bola ukončená.

Klimatická zmena ohrozuje pestovanie dôležitých plodín, napríklad pšenice, ktorá tvorí veľkú časť kalorického príjmu na celej zemeguli. Jednou z najväčších výziev civilizácie v tomto storočí bude vylepšiť vlastností rastlín tak, aby sa im darilo v klimaticky zmenenom svete darilo.

Svojím dielom k tomu prispieva aj výskum Mariána Brestiča z Katedry fyziológie rastlín Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.

Skryť Vypnúť reklamu

Brestič vedie tím produkčnej fyziológie rastlín, ktorý Slovenská akreditačná komisia Ministerstva školstva, vedy a výskumu a športu Slovenskej republiky vyhodnotila ako špičkový vedecký tím.

Poľnohospodársky výskum je dôležitý, aj keď je podľa Brestiča v úzadí spoločenského záujmu. Ľudia sú závislí od rastlín ako zdroja potravín a faktoru regulujúceho klímu, hovorí fyziológ pre denník SME.

Nové odrody pšenice

Vo svojom výskume sa Brestič venuje vplyvom klimatických extrémov na poľnohospodárske rastliny, ich produkciu a kvalitu. Skúma napríklad ako sucho, vysoké teploty či silné žiarenie ovplyvnia fotosyntézu – jedinečný proces, ktorým rastliny premieňajú slnečné žiarenie na potrebné živiny.

„Bývalý kolega mi v minulosti povedal, že výskum fotosyntézy je ukončený a nemá význam ho hlbšie študovať. Povzbudilo ma to, odišiel som na postdoktorandské pobyty do zahraničia a po návrate som začal budovať vlastné laboratóriá, kde skúmame fotosyntézu,“ spomína fyziológ. Dnes je výskum fotosyntézy na SPU v Nitre medzinárodne úspešný a je súčasťou projektov zameraných na fenotypovanie plodín v projektoch EÚ.

Skryť Vypnúť reklamu

„Výskum fotosyntézy je dôležitý pre budúcnosť, budeme vďaka nemu vedieť pomôcť rastlinám zvýšiť ich produkciu v meniacich sa podmienkach prostredia.“

Teplotné extrémy v súčasnosti sužujú už aj Slovensko. V budúcnosti preto budeme musieť pestovať viac teplotne odolných rastlín, a preto Brestiča a jeho výskumný tím zaujíma vplyv sucha a vysokých teplôt. Pre vedcov je dôležité vedieť, ako sa novým podmienkam prispôsobia plodiny, dôležité z hľadiska výživy ľudí, pretože v rastlinách sa ukrýva kľúč k prevencii chorôb. Veda by podľa neho mala riešiť príčiny a nie dôsledky.

Slovenské odrody v Číne

Výsledky základného výskumu sa fyziológ Brestič snaží vždy dostať aj do aplikovaného výskumu s partnermi z VÚRV v Piešťanoch, ale aj s partnermi z iných univerzít. Jeho poznatky pomôžu napríklad k tomu, ako zvýšiť produkciu, ale aj schopnosť znášať sucho a vysokú teplotu, Brestič je tiež spoluautorom troch odrôd pšenice, ktoré sú určené pre ekologické poľnohospodárstvo.

Skryť Vypnúť reklamu

Brestič má ešte niekoľko vedeckých snov. Dôležité je pre neho pokračovať vo vedeckom pôsobení s medzinárodným presahom, vytvárať mosty v poznaní so zahraničnými pracoviskami. Za úspešnú považuje napríklad vyše 15-ročnú spoluprácu s profesorom Yangom z Číny, ktorý pracuje v podobnej oblasti a s ktorým spolu skúmajú reakcie slovenských odrôd pšenice v Číne v teplotne extrémnych podmienkach.

Okrem toho spolupracoval aj s vedcami z Európskej únie, USA, Japonska, Tuniska, Indie, Pakistanu, Burkiny Faso či Južnej Afriky. Za svoju kariéru publikoval viac ako sto vedeckých článkov s partnermi z 26 krajín.

„Profesor Brestič je vedec so silnými výsledkami vo výskume fotosyntézy a fyziológie stresu rastlín,“ hovorí indický výskumník Ahmad Parvaiz, ktorý v súčasnosti pôsobí na viacerých svetových univerzitách. S Brestičom sa stretli na viacerých vedeckých konferenciách.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Slovensko

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
ESET Science Award
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Pražský súd zobral Majského do predbežnej väzby

Podnikateľ podal proti rozhodnutiu sťažnosť.

Majského privádzajú na súd.
Virologické testy na tzv. prasaciu chrípku  A(H1N1).
Ján Hrubala.
75 ROKOV OD BOMBARDOVANIA HIROŠIMY A NAGASAKI

Zničili celé mesto. Muži z Enola Gay nemali výčitky

Ušetrili sme veľa ľudských životov, tvrdili chlapi z lietadla, ktoré zhodilo bombu.

Posádka amerického bombardéru B-29 Superfortress, ktorý zhodil 6. augusta 1945 atómovú bombu na Hirošimu, v strede pilot Paul Tibbets.

Neprehliadnite tiež

T-Mobile oslavuje rozšírenie 5G siete do stoviek malých miest naprieč USA
Archeológ Slovenskej akadémie vied (SAV) Marián Samuel počas prezentácie a prehliadky nového archeologického nálezu drevozemného valu z 11. storočia.

Samsung ukázal nový Galaxy Note20

Je opäť väčší, výkonnejší, pracovitejší a samozrejme aj drahší.

Za masový úhyn slonov v Botswane môže zrejme prirodzený jed

Zvieratá začali hynúť v polovici mája.

V Botswane našli viac ako 350 mŕtvych slonov.