SME
Piatok, 4. december, 2020 | Meniny má Barbora, BarbaraKrížovkyKrížovky

Chcete byť lepší rodičia? Behaviorálny výskum poradí ako

Ako deti motivovať?

Načítavam video...

Séria článkov a videí vzniká v spolupráci s platformou SBEN - Slovak Behavioral Economics Network, ktorej poslaním je šíriť poznatky o fascinujúcich možnostiach behaviorálnej ekonómie a prinášať ich na Slovensko.

Emília Sičáková- Beblavá, výskumníčka a profesorka, pôsobiaca na ústave Verejnej politiky na fakulte Sociálnych a ekonomických vied UK vo videu približuje najzaujímavejšie trendy vo výskume behaviorálnej ekonómie.

Čo sa skúma a čo nám to môže priniesť? Aký význam má pri výchove detí? Ako vieme výskum na Slovensku posunúť ďalej, a ktorá susedná krajina nám môže byť vzorom?

Skryť Vypnúť reklamu

Snaha či talent?

Behaviorálna veda, ktorá zahŕňa oblasti ako behaviorálna ekonómia, sociálna psychológia a antropológia, nám pomáha porozumieť tomu čo ovplyvňuje správanie detí a prichádzať tak s intervenciami, ktoré im pomôžu dosiahnuť ich ciele.

Rodina a priatelia môžu byť užitočným a často nevyužitým prostriedkom, pri formovaní toho, ako študenti pristupujú k vzdelávaniu. Rodičia majú dôležitú rolu pri budovaní a rozvíjaní pozitívnych vzorcov správania.

Výskum britského behaviorálneho tímu (BIT) ponúka návody ako môže rodič motivovať deti aby podávali lepšie výkony. Zarámcovanie (z ang. framing,) čiže spôsob, akým podáme informáciu zohráva kľúčovú rolu.

Rovnaká informácia, podaná dvoma rôznymi spôsobmi , môže mať odlišný efekt na správanie a rozhodovanie.

Skryť Vypnúť reklamu

Príkladom je mäso, ktoré, ak je opísané ako bez 60 percent tuku (fat-free), vnímame ako zdravšie než mäso, o ktorom sa komunikuje, že obsahuje 40 percent tuku.

Podobne možno pracovať aj so zarámcovaním chvály. Rodičia zvyknú chváliť v prípade úspechu tak, že zdôrazňujú šikovnosť či talent dieťaťa.

Výskumy však ukazujú, že pre motiváciu detí je dôležitejšie je oceňovať snahu a to aj v prípade neúspechu. Vyzdvihnúť treba hlavne úsilie, energiu a sústredenie, ktoré viedlo k dobrému výsledku.

Keď dieťa, ktoré má v priemere horšie známky z matematiky, dostane z písomky lepšiu známku, namiesto ocenenia talentu, “Super, vidíš, vždy som vedel, že v matematike budeš dobrá po mne”, ho bude k ďalšej snahe viac motivovať, ak oceníme jeho úsilie, “Som hrdý, že si sa tak dôkladne pripravovala. Vidíš, ako pekne ti to ide, stačí, keď sa trošku posnažíš.”

Skryť Vypnúť reklamu

Sebakontrola ako nástroj úspechu

Ďalšou oblasťou, v ktorej môžu rodičia významne pomôcť svojim deťom, je budovanie stratégií na dosiahnutie úspechu.

Sebakontrola pomáha ovládať naše správanie a myšlienky a dosahovať tak naše ciele.

Ak si napríklad človek stanoví cieľ prečítať dve knihy za týždeň, sebakontrola mu pomáha držať sa plánu aj v momentoch, keď sa iné aktivity javia ako príťažlivejšie.

Sebakontrola je spojená s úspechom v škole - deti s lepšou sebakontrolou majú nielen lepšie výsledky, ale sú úspešnejšie aj dlho po tom, čo opustili školské lavice.

Jedna štúdia merala úroveň sebakontroly desaťročných detí a o dvadsať rokov neskôr skúmala, ako vyzerali ich životy ako 30-ročných dospelých.

Deti s lepšou sebakontrolou mali väčšiu pravdepodobnosť, že budú žiť zdravšie, mať vyššie príjmy a dodržiavať zákon viac ako tí, ktorí mali vo veku desiatich rokov nižšiu sebakontrolu.

Skryť Vypnúť reklamu

Sebakontrola je kľúčová, ak dieťa narazí na prekážky - napríklad úlohu, s ktorou si nevie rady.

Stratégia “vzdialenia sa” uvažovaním o našej situácii v tretej osobe, môže byť účinným nástrojom na zvýšenie sebakontroly. Pomáha totiž dieťatu objektívne premýšľať o cieli.

Ako by úlohu vyriešil Batman?

V inej štúdii výskumníci zisťovali či bude mať “vzdialenie sa” pozitívny účinok na výkon. Hrali s deťmi kartovú hru, ktorá testovala kognitívne schopnosti ako pamäť, pozornosť a kreatívne riešenie problémov.

Pred tým než deti uvažovali o ďalšom ťahu v kartovej hre, ich výskumníci požiadali, aby sa nad situáciou zamysleli z rôznych perspektív. Rozdelili ich do troch skupín.

V prvej skupine sa detí priamo spýtali “Aký ďalší ťah by si mal urobiť?” Druhej skupiny sa spýtali v tretej osobe, pričom použili meno dieťaťa. V tretej sa dieťaťa pýtali, čo by mal urobiť Batman.

Skryť Vypnúť reklamu

Hoci rôzne inštrukcie nemali žiadny vplyv na trojročné deti u päťročných detí to bolo inak. Keď ich vyzvali uvažovať o tom. čo by urobil fiktívny charakter, mali lepšie výsledky ako zvyšné skupiny. Dokonca dosiahli skóre na úrovni šesťročného dieťaťa.

Prečo však stratégia nefungovala u trojročných detí?

Výskumníci sa domnievajú, že trojročné deti ešte nemajú dostatočnú úroveň sociálneho porozumenia, ktorá je potrebná na to, aby boli schopné sa nad situáciou zamyslieť aj z inej perspektívy.

Okrem toho ešte nemusia rozumieť jemným rozdielom v pokynoch - medzi inštrukciou v prvej osobe a použitím tretej osoby a ich mena.

Výskumníci zatiaľ netestovali, či môžu podobné cvičenia pomôcť priamo s prácou v škole.

Ak sa dieťa zasekne pri riešení matematickej úlohy bude prínosnejšie, ak mu namiesto pomoci s počítaním,, položíte jednoduchú otázku, ako by postupovala jeho obľúbená postavička.

Skryť Vypnúť reklamu

Pre viac informácií o využití behaviorálnej ekonómie v školstve odporúčame, Behavioral insights for Schools, praktického sprievodcu pre rodičov, učiteľov ale aj tipy pre inštitúcie.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Premiér Igor Matovič a minister školstva Branislav Gröhling.
Minister zdravotníctva Marek Krajčí.

Jankovská by chcela Vianoce na slobode. Vylúčené to nie je

Rozhodnúť môže sama prokurátorka alebo na žiadosť aj súd.

Monika Jankovská.
Dnes píše Matia Lenická

All I want for Christmas

Ak sa bránime, sme radikáli. Ak sa ozývame, páchame propagandu. Dajte pokoj aspoň na Vianoce!

Matia Lenická

Neprehliadnite tiež

Vizualizácia - ClearSpace zachytáva odpadok.

Číňania tvrdia, že dosiahli kvantovú nadvládu

Míľnik dosiahol už druhý stroj na svete.

Ilustračné foto.
Podcast Tech_FM

Grónsky ľad sa už nikdy nemusí spamätať

Nové správy z vedy.

Marián Brestič