BRATISLAVA. Pri neďalekej malej hviezde vedci objavili exoplanétu, ktorá by podľa súčasných teórií nemala existovať.
Je taká veľká, že musela vzniknúť inak, ako ukazujú modely.
O objave informuje štúdia v časopise Science.
Nemala by tam byť
Plynného obra vzdialeného približne 31 svetelných rokov od Zeme objavil španielsko-nemecký tím astronómov, ktorý hľadá telesá pri tých najmenších hviezdach.

Zvláštnu planétu s názvom GJ 3512 b spozorovali vďaka tomu, ako pri obiehaní vplýva na materskú hviezdu. Tá sa jemne kýve, vďaka čomu astronómovia dokázali určiť aj hmotnosť a obežnú dráhu samotnej planéty.
Z viac ako dvojročných pozorovaní zistili, že planéta má takmer polovicu hmotnosti Jupitera a svoju hviezdu obehne raz za 204 dní.
Samotná hviezda je červený trpaslík, ktorý má vyše desatinu hmotnosti Slnka, jej priemer je oproti našej hviezde sedminový a je aj oveľa menej jasná.
Podľa súčasných teórií by však taká veľká planéta pri takej malej hviezde jednoducho nemala byť.
Aj preto si vedci na začiatku mysleli, že našli dve vzájomne sa obiehajúce hviezdy. Až ďalšie pozorovania potvrdili, že ide o planétu.
"Naše modely vzniku a evolúcie planét predpovedajú, že pri malých hviezdach bude veľa malých planét," vysvetľuje v tlačovej správe spoluautor štúdie profesor Christoph Mordasini.
Príkladom je napríklad sústava TRAPPIST-1, ktorá má až sedem Zemi podobných planét a hviezdu podobnú ako GJ 3512.
Iný spôsob vzniku
Zvyčajný spôsob, akým vznikajú planéty ako GJ 3512 b, sa nazýva akrécia.
Prach a plyn v disku okolo hviezdy sa pomaly zhlukujú do jadra až do chvíle, kým je dostatočne hmotné, aby pritiahlo plyny a udržalo tento obal.
Simulácie však ukázali, že zvláštna planéta nemohla vzniknúť týmto spôsobom. Veľká časť plynu, ktorý tvorí planétu, by bol totiž dávno preč, než by si ho jadro pritiahlo.
V disku materiálu okolo hviezdy by zrejme ani nebolo toľko materiálu.
Podľa astronómov planéta vznikla vďaka gravitačnej nestálosti, keď sa disk plynu a prachu pod vlastnou hmotnosťou naraz zrúti a postupne vytvorí planétu.