BRATISLAVA. Zem je jedinou známou planétou vo vesmíre, na ktorej je život. Prenikol do všetkých jej kútov.
Nachádza sa kilometre pod povrchom aj vysoko v atmosfére. Prežíva aj v tých najextrémnejších podmienkach.
Európska noc výskumníkov
- Každoročné stretnutie s vedcami sa bude konať v piatok 27. 9. 2019 v Bratislave, Banskej Bystrici, Žiline, Košiciach a Poprade.
Naša planéta vznikla približne pred 4,5 miliardy rokov z disku prachu a úlomkov obiehajúcich okolo mladého Slnka. Veľmi dlho bola len mŕtvym svetom.
A potom zrazu z neživej hmoty vznikol život.
Ako k tomu došlo, je jednou z najväčších nevyriešených otázok vo vede. Aj viacerí slovenskí vedci by podľa ankety denníka SME na ňu chceli poznať odpoveď.
No vyriešiť záhadu vzniku života je nesmierne ťažké.
Nahlodávanie starých predstáv
Po väčšinu ľudskej histórie ľudia vysvetľovali pôvod života rôzne.
Podľa náboženstva pochádzal od Boha. Aristoteles predstavil myšlienku samoplodenia, podľa ktorej živé bytosti môžu vzniknúť aj z neživej hmoty ako napríklad z prachu. Vitalizmus zas tvrdil, že živé môže pochádzať iba zo živého.
No zistenia v 19. storočí veľmi pomaly, ale isto, nahlodávali jednotlivé predstavy.

Ľudia začali objavovať skameneliny zvláštnych zvierat, na ktorých základe zoológ Georges Cuvier predstavil myšlienku vyhynutia.
Geológovia James Hutton a Charles Lyell tvrdili, že Zem vznikala pomalými procesmi, ktoré trvali dlhšie než šesťtisíc rokov, ako hovorili teológovia.
Chemici postupne ukázali, že organické látky, ktoré mali byť jedinečné pre život, sa dali vyrobiť v laboratóriu pomocou jednoduchých anorganických látok.
Charles Darwin zasa predstavil teóriu evolúcie, podľa ktorej sa všetok rozmanitý život vyvinul z jedného spoločného počiatočného predka.
Bol to opäť Darwin, ktorý, aj keď veľmi neochotne, v jednom liste priateľovi Josephovi Hookerovi uvažoval o "malom teplom jazierku" so všetkými potrebnými látkami a podmienkami na vznik života.