Bývalá astronautka Mary Weberová príde do Bratislavy na pozvanie
americkej ambasády. Vystúpi na Noci vyskúmníkov.
BRATISLAVA. Vyrastala v čase, keď ženy ešte nemohli byť astronautkami. Dievčatá v 60. rokoch minulého storočia o tom azda ani neuvažovali.
Nikto ani nenaznačoval, že by sa to raz mohlo zmeniť, hoci Valentina Tereškovová sa v roku 1963 dostala ako prvá žena do vesmíru.
Európska noc výskumníkov
Každoročné stretnutie s vedcami sa bude konať v piatok 27.9. 2019 v Bratislave, Banskej Bystrici, Žiline, Košiciach a v Poprade.
"Nikdy mi to ako dieťaťu nenapadlo. Ani vtedy, keď som sledovala Neila Armstronga, ako kráča po Mesiaci," priznáva pre SME bývalá americká astronautka Mary Weberová, ktorá do vesmíru letela dvakrát.
Počas vysokoškolských štúdií v 80. rokoch ju zaujal leták na skydiving. Športové zoskoky z lietadla jej otvorili celkom nový svet lietania, ktorý sa rozhodla spojiť s ďalšou vášňou, vedou.
Odvtedy začala ľuďom hovoriť, že sa chce stať astronautkou. Sama dokonca zavolala do amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) a povedala im, že chce byť astronautkou.
Treba mať odvahu, lebo nič len tak nezaklope na dvere.
Príprava na najhoršie patrí k misii
Tvrdá práca sa Weberovej vyplatila v roku 1992, keď si ju NASA vybrala v rámci štrnástej skupiny astronautov.
Kúpu sa v bazéne a učia sa po rusky. Ako vyzerá výcvik astronautov? Čítajte Prešla nielen náročným fyzickým výcvikom, ale aj rozsiahlou technickou prípravou, čo pre ňu bolo najťažšie.
"Potrebujete obrovské množstvo vedomostí - o každej skrutke, o každom kábli, o každom počítačovom algoritme. Naučiť sa všetko je náročné, no to najhoršie je, keď tesne pred štartom uvažujete, čo neviete," vysvetľuje.
Každý let do vesmíru je totiž veľmi nebezpečný. Šanca, že sa čosi pokazí, je celkom vysoká. Na chyby nie je priestor.
"Ak by podobné riziko jestvovalo v komerčnom letectve, každý deň by došlo k tisícke havárií po celom svete," opisuje nebezpečenstvo Weberová.
