BRATISLAVA. Vďaka česko-maďarskej spolupráci vznikla mapa genómu divého príbuzného pšenice, mnohošteta.
Súvisiaci článok Českí vedci chcú rozlúštiť genetickú informáciu banánu Čítajte Vedci z Ústavu experimentálnej botaniky v Olomouci veria, že ich objav uľahčí prácu poľnohospodárom a prispeje k vytvoreniu stabilnejších a odolnejších odrôd.
Diví príbuzní pšenice sú veľkou zásobárňou významných génov, ktoré rastline pomáhajú, aby bola rezistentná proti niektorým chorobám či suchu. Ďalšie sú zase zodpovedné za obsah výživných látok, napríklad vlákniny, betaglukánov či antioxidantov.
Moderné odrody pšenice stratili už väčšinu týchto vlastností v priebehu mnohých rokov šľachtenia.
"Snažíme sa prispieť k šľachteniu odrôd, ktoré budú odolnejšie a ich pestovanie bude vyžadovať menej chemikálií," hovorí v tlačovej správe Akadémie vied ČR, profesor Jaroslav Doležel, vedúci laboratória v Olomouci.
Podľa vedcov je veľkým prínosom, že gény môžu byť do pšenice prenesené prirodzenou cestou, teda krížením.
Okrem zostavenia genetickej mapy sa im podarilo rozdeliť zložitú dedičnú informáciu mnohošteta na malé časti, chromozómy, a prvýkrát tak "prečítať" jeho genetickú informáciu.
Najnovšie molekulárno-biologické metódy majú presah aj do praktického využitia, môžu pomôcť pri šľachtení pšenice.
"Spolupracujeme s mnohými vedcami a šľachtiteľmi z celého sveta. Tí, ktorí majú dostatočné znalosti a možnosti, môžu našu genetickú mapu už využívať. Pre ostatných ju chceme urobiť ešte používateľsky vľúdnejšou. Pripravíme systém molekulárnych značiek, ktoré urýchlia prenos chromozómov do pšenice," vysvetľuje hlavný riešiteľ štúdie, doktor István Molnár.
