BANGALÚR. Indickí experti objavili miesto na povrchu Mesiaca, kde je sť stratený lunárny modul Vikrám. Zatiaľ s ním však nedokázali obnoviť kontakt. Informoval o tom server Space.com.
Komunikácia s modulom bezposádkovej kozmickej lode Čandraján-2 sa náhle prerušila počas pristávacieho manévra v piatok večer nášho času krátko predtým, ako mal pristáť v blízkosti málo preskúmaného mesačného južného pólu. Odvtedy nebolo jasné, čo sa s ním stalo.
Indická organizácia pre výskum vesmíru (ISRO) oznámila, že sa podarilo modul vypátrať až v nedeľu .
Loading
...Odfotografovala ho kozmická loď Čandraján-2, ktorá je na obežnej dráhe okolo Mesiaca.
"Zistili sme polohu pristávacieho modulu Vikrám na mesačnom povrchu a orbiter (Čandraján-2) vyhotovil jeho infračervenú snímku," uviedol riaditeľ ISRO K. Sivan.
Indický modul sa tesne pred pristátím na Mesiaci odmlčal Čítajte Experti sa pokúšajú o obnovenie kontaktu s modulom a budú to robiť najmenej 14 dní. Zatiaľ sa im však nepodarilo zachytiť nijaký signál. Nie je preto jasné, aký je jeho technický stav.
Kontakt s modulom technici ISRO stratili zhruba dva kilometre nad povrchom Mesiaca počas pristávacieho manévru.
S veľkou pravdepodobnosťou sa pokus o mäkké pristátie nevydaril a modul na mesačnom povrchu havaroval. Predstavitelia ISRO zdôraznili, že aj v prípade, že sa potvrdí nevydarené pristátie, Vikrám otestoval nové technológie, ktoré budú potebovať budúce vesmírne misie.
Zdôrazňujú, že všetky jeho systémy až do straty kontaktu fungovali bezchybne.
Kozmická loď Čandraján-2 s prvým indickým lunárnym pristávacím modulom na palube odštartovala 22. júla. India do prípravy misie investovala v prepočte viac ako 126 miliónov eur.
Na palube Vikrámu je aj lunárne prieskumné vozidlo, ktoré malo zhromažďovať údaje o vode, mineráloch, skalných útvaroch či o otrasoch mesačného povrchu a na Zem posielať získané dáta aj fotografie.
V prípade úspechu by sa India po USA, Sovietskom zväze a Číne stala štvrtou krajinou sveta, ktorej modul dokázal pristáť na mesačnom povrchu.
V apríli tohto roku sa podobný pokus Izraela nevydaril, keď sonde Berešit zlyhal motor asi desať kilometrov nad Mesiacom. Do vesmíru ju vyniesla raketa Falcon 9 spoločnosti SpaceX a celú misia financovali prevažne súkromné zdroje
