O slovenskej vede zväčša počuť pri vymenovávaní jej problémov. Napriek nespochybniteľným ťažkostiam sa aj na Slovensku nájdu výnimoční vedci.
Vedci z Centra pre výskum kvantovej informácie sú mimoriadne dobrí a v zahraničí majú dobre meno, hovorí v rozhovore pre SME americký profesor Mark Hillery. Je expertom v oblasti teoretickej kvantovej optiky a teórie kvantovej informácie.
Do Bratislavy si prišiel prebrať Medzinárodnú cenu SAV za rok 2019, ktorú udeľujú ako prejav uznania za vynikajúce dielo, ktoré má vzťah k Slovensku.
So slovenskými vedcami pracujete od polovice 90. rokov minulého storočia. Ako si spomínate na toto obdobie?
Keď som sem prvýkrát prišiel, dnešné oddelenie, teda Centrum pre výskum kvantovej informácie, vtedy malo len dvoch ľudí Vladimíra Bůžeka a Gabriela Drobného. A mali len dve kancelárie. Vlado bol vynikajúci v získavaní kontaktov, budovaní vecí a organizovaní konferencií.
V zámku v Budmericiach vznikla pravidelná medzinárodná konferencia, ktorá je skvelá. Pamätám si, že počas jednej z konferencií sa nám v zámku pokazila voda a Vlado musel zháňať počas víkendu buldozér, aby to opravili.
Načo potreboval buldozér? Vykopať novú studňu?
Áno, niekto to nakoniec spravil. Vôbec neviem, ako to zvládol, no šiel do dediny a bolo to spravené.
Pomohlo oddeleniu ešte niečo pri rozvoji?
Veľmi pomohli peniaze Európskej únie. Postupne získalo veľkú reputáciu a pravidelne sem prichádzali návštevníci.
Ako si získalo reputáciu?
Mali sme aj šťastie. Ešte pred rokom 1995 sme Vlado a ja pracovali v oblasti kvantovej optiky. Na jednej z konferencií sme sa dozvedeli o kvantovej informácii, ktorá nás oboch zaujala. A tak sa sme sa o ňu začali zaujímať. Napísali sme prvú štúdiu a tá si získala veľkú pozornosť. Obom nám v tejto oblasti získala meno. Vlado potom vytvoril v tejto oblasti aj výskumnú skupinu.
Ako sa z vášho pohľadu odvtedy zmenila situácia v Centre pre výskum kvantovej informácie?

Dramaticky sa zlepšila. Už len skutočnosť, že sa presunuli z dvoch kancelárií do novej budovy, hovorí za veľa. Rozšírila sa výskumná skupina. Vzišlo z nej viacerí dobrí študenti, ktorí tu ostali. Rozdiel, odkedy som tu bol prvýkrát, je obrovský.
Jedným z najčastejšie spomínaných problémov slovenskej vedy je slabé financovanie a odlev mozgov. Dá sa s tým niečo robiť?
Týmto problémom nečelí len Slovensko. Jeden z mojich kolegov v New Yorku pochádza z Maďarska. Pred pár rokmi si povedal, že musí byť inde a prišiel do Spojených štátov.
Tiež hovoril o týchto problémoch. Veľa ľudí z tejto časti sveta odchádza. Tu sa podarilo vytvoriť oddelenie a udržať si študentov. Možnosti sú, nebude to však ľahké.
Z pohľadu človeka zvonka, čo viete povedať o slovenskej vede, respektíve o výskumnej skupine, ktorú poznáte?
Sú mimoriadne dobrí. Robia skvelý výskum, v zahraničí majú dobré meno, priťahujú medzinárodné návštevy aj postdoktorandov. Tejto skupine sa veľmi darí.
Čím vás najviac slovenská veda prekvapila?