Článok pokračuje pod video reklamou
BRATISLAVA. Prvý žeriav na zdvíhanie ťažkých nákladov sa v antickom Grécku začal používať pred viac ako dvetisíc rokmi. Odvtedy sa jeho princíp veľmi nezmenil.
Najnovší nález však naznačuje, že starovekí Gréci ešte skôr používali iný dômyselný zdvíhací mechanizmus. Vynálezu žeriavu predchádzal takmer o storočie.
Nález opisuje štúdia vo vedeckom časopise Annual of the British School at Athens.
Dokonalý grécky stroj
Antickí Gréci sú preslávení veľkými kamennými chrámami. Odborníci však stále debatujú o tom, ako presne sa im masívne stavby podarilo postaviť bez moderných strojov.
Súvisiaci článok V Pompejach objavili erotickú fresku. Ukazuje styk labute so ženou Čítajte Časť z nich totiž vznikla ešte pred šiestym storočím pred naším letopočtom, keď zostrojili žeriav.
„Najdôležitejším objavom Grékov v stavebnej technike je žeriav,“ hovorí v tlačovej správe univerzity Notre Dame hlavný autor štúdie a architektonický historik Alessandro Pierattini.
„Nie je známe, že by ho používali iné predchádzajúce civilizácie a bez výrazných zmien zostal ústredným strojom pri výstavbe budov takmer 25 storočí – pretože bol dokonalý.“
Pred žeriavom si mohli Gréci pomôcť pri stavbe inými zdvíhacími mechanizmami. Experimentovali s nimi už v prvej polovici siedmeho storočia pred naším letopočtom, naznačuje nový výskum.
Zvláštne drážky
Novú zdvíhaciu metódu využili antickí Gréci pri stavbe chrámov v Isthmii a Korinte. Dnes sú z nich už ruiny.
Chrámy boli zostavené z kamenných kvádrov, pričom každý mal hmotnosť 200 až 400 kilogramov. Archeológovia si na kvádroch všimli niečo zvláštne.
Pozdĺž spodnej a jednej bočnej steny mali paralelne umiestnené dvojité drážky.
“Najdôležitejším objavom Grékov v stavebnej technike je žeriav.
„
Drážky boli určené na zdvihnutie a tiež umiestňovanie kvádrov do stien, uvažuje Pierattini.
Korinťania boli pokročilí v stavbe lodí a svoje poznatky rozloženia síl zrejme využili aj pri stavbe chrámov. Rovnakú technológiu mohli využívať aj pri umiestňovaní sarkofágov do pohrebných jám.
„Pri skúmaní blokov som našiel dôkazy, že po zdvihnutí boli presunuté na miesto pomocou metódy, ktorá predchádzala sofistikovanej páke z klasického obdobia,“ hovorí Pierattini.
„Umiestnenie kvádrov využívalo kombináciu páky a lán, ktoré umožňovali spustenie každého bloku tesne k susednému kusu, ktorý už bol na stene. Je to prvé zdokumentované použitie páky v gréckej stavbe v historických časoch.“
Na kvádroch v Korinte objavili drážky. Nový výskum naznačuje, na čo mohli slúžiť. (zdroj: Pierattini, Annual of the British School at Athens, 2019)
