Text vyšiel pôvodne na webe denníka Washington Post.
Pred viac ako desiatimi rokmi sa čínsky fyzik Pchan Ťien-Wej vrátil domov z Európy, aby pomohol dohliadať na výskum jedných z najdôležitejších technológií 21. storočia.
Toto leto na konferencii v Šanghaji ponúkol Pchan so svojím tímom zriedkavý náhľad na prácu, ktorú sám označil za "revolučnú."
Hovorili o komunikačných sieťach odolných voči hackerským útokom, ktoré budujú po celej Číne. O návrhoch senzorov, ktoré uvidia cez smog a za rohy budov. A o prototypoch počítačov, ktoré jedného dňa môžu rozbiť výpočtovú silu akéhokoľvek existujúceho stroja.
Tieto prístroje sú založené na kvantovej technológii - rozvíjajúcej sa oblasti, ktorá by mohla zmeniť spracovanie informácií a poskytnúť veľké ekonomické a národno-bezpečnostné výhody krajinám, ktoré v nej dominujú.
Hrozivo obrovská investícia pomáha Číne dohnať západný výskum v tejto oblasti a v niekoľkých častiach ich dokonca predbieha. A to desí niektorých vedcov a úradníkov v Spojených štátoch.

Peking nalieva miliardy do výskumu a vývoja a ponúka čínskym vedcom veľké výhody, aby sa vrátili domov zo západných laboratórií. Čínska snaha vyvolala v Spojených štátoch výzvy na ďalšie financovanie výskumu a vývoja. A u Trumpovej administratívy vzbudila obavy, že niektoré typy vedeckej spolupráce s Čínou môžu pomáhať Čínskej ľudovej oslobodzovacej armáde a poškodzovať záujmy USA.
"Spojené štáty sa musia pripraviť na budúcnosť, kde jej tradičná technologická prevaha bude čeliť novým, možno neslýchaným výzvam," napísalo Centrum pre novú americkú bezpečnosť v nedávnej správe o kvantových ambíciách Číny.
Kvantový otec
Kvantová technológia sa snaží využiť svojrázne vlastnosti atómov, fotónov a elektrónov na vytvorenie výkonnejších nástrojov na spracovanie informácií.
V minulom roku podala Čína celkovo v oblasti kvantovej technológie takmer dvojnásobný počet patentových žiadostí ako Spojené štáty. Tieto technológie podľa spoločnosti na prieskum trhu Patinformatics zahŕňajú komunikačné a kryptologické zariadenia. Spojené štáty však vedú vo svetových patentoch týkajúcich sa najcennejšieho segmentu oblasti - kvantových počítačov - vďaka rozsiahlym investíciám od spoločností IBM, Google, Microsoft a ďalších.
S dohľadom nad čínskym programom pomáha Pchan, ktorého čínske médiá volajú "kvantový otec." Tento 49-ročný muž vedie vo svojich laboratóriach na univerzite vedy a technológie v Číne (USTC), v Šanghaji a Che-fej tím 130 vedcov. V roku 2017 ho vedecký časopis Nature nazval jedným z "desiatich ľudí, na ktorých tento rok záležalo," pričom uviedli, že "zapálil oheň v snahe krajiny o kvantovú technológiu."

Pchan príležitostne organizuje prehliadky laboratória pre prezidenta Si Ťin-pchinga, ktorý sa o jeho prácu veľmi zaujíma, píšu čínske médiá. Pchan tiež dohliada na plány na vytvorenie nového národného laboratória pre kvantový výskum v provincii An-chuej, ktorá podľa neho prilákala vládne financie vo výške zhruba 400 miliónov dolárov.
Na podujatí v Šanghaji ilustroval Pchan svoju prezentáciu vedeckými vtipmi o Einsteinovi a "Star Treku." Pri spomenutí Schrödingerovej mačky - experimentu z tridsiatych rokov minulého storočia, ktorý pomohol definovať kvantový koncept zvaný superpozícia - použil Pchan obrázky kreslenej mačky, ktorá stojí vzpriamene a leží na chrbte.
"Ako všetci vieme, mačka môže byť v našom každodennom živote iba v živom alebo mŕtvom stave," povedal Pchan. Ale "mačka v kvantovom svete môže byť v súvislej superpozícii živých a mŕtvych stavov."
Poukazoval tým na to, že kvantové častice (známe tiež ako kvantové bity) sa zásadne líšia od bitov používaných v dnešných technológiách. Existujúce počítače a komunikačné siete ukladajú, spracúvajú a prenášajú informácie ich rozdelením na dlhé toky bitov, ktorými sú zvyčajne elektrické alebo optické impulzy predstavujúce nulu alebo jednotku.