Autor: Quark/Norbert Žilka
Aký by bol život krásny, keby sa v našej hlave množili nervové bunky napríklad počas sledovania hokejových majstrovstiev sveta alebo pri čítaní facebookových profilov. Spontánne, len tak, z vlastnej iniciatívy.
Krásne predstavy však narážajú na útesy súčasného poznania, ktoré je v tomto prípade nemilosrdne nejednoznačné.
Pacient, ktorý utrpel mozgovú porážku, sa dokáže naučiť rozprávať, vie prebudiť stratené spomienky a často aj uviesť pohybové aktivity do takmer pôvodnej podoby.
Ich staroba je super. Prečo si niektorí starší zachovajú mentálne schopnosti? Čítajte Zdá sa, že regeneračné schopnosti mozgu majú svoj neprehliadnuteľný potenciál.
Na jednej strane regeneračného procesu stoja podporné alias gliové bunky a na tej druhej zasa bunky nervové. Zatiaľ čo gliové bunky sú v prípade potreby schopné povolať zo zálohy čerstvé posily, neuróny majú svoju juniorskú reprezentáciu veľmi oklieštenú.
Celkom prirodzene sa tlačí do popredia otázka, či má ľudský mozog svoju pôrodnú linku, kde sa rodia nové neuróny. Ak áno, kde prebieha ich školenie a výber pracovného zamerania?
Nobelova cena
Santiago Ramón y Cajal (1852 – 1934), velikán svetových neurovied, tvrdil, že ľudské nervové bunky nie sú schopné sa množiť. Cajal mal nevídaný dar čítať príbehy zo statických obrazov svojich histologických preparátov.
Na prelome 19. a 20. storočia prišiel s odvážnymi pohľadmi na tajomný svet mozgu, ktorý v tom čase len začal odhaľovať svoje tajomstvá. Všimol si, že nervové bunky nie sú prepojené ako cievna sieť, a správne predpovedal, že šírenie informácií musí mať chemický základ.
Za tento revolučný objav bol spolu s kolegom Camillom Golgim odmenený Nobelovou cenou.
Bola to paradoxná situácia, pretože Golgi bol presvedčený, že neurónová sieť funguje ako kanalizačný systém, informácie pretekajú z jedného neurónu do druhého. Aby komisia nezostala v hanbe, prijala oba koncepty. Takmer všetky Cajalove vízie sa s využitím nových technológií postupne potvrdili. Mýlil sa, keď si myslel, že v dospelosti už nevznikajú žiadne nové nervové bunky?
Mozog starne už v tridsiatke, tieto potraviny ho ochránia Čítajte Počas dvoch dekád neúnavného bádania vyprodukovali vedci niekoľko stoviek odborných štúdií, ktoré sa venujú téme rodiacich sa neurónov v dospelom mozgu cicavcov.
Dlhé roky som sledoval nové a nové objavy potvrdzujúce existenciu čerstvo vznikajúcich neurónov v ľudskom mozgu, až sa náhle objavil článok v anglickom odbornom časopise Nature, ktorý nám ukázal, že všetko, na čo sme sa doposiaľ dívali s nádejou, je možno len artefakt.
O myšiach a ľuďoch
Mať dlhý chvost a ostré zuby sa vypláca. Malé hlodavce patria medzi živočíšne druhy, o ktorých so závisťou hovoríme, že prežijú globálne otepľovanie, ekologickú katastrofu, aj náraz kométy.
Navyše, príroda nadelila ich mozgu vzácny dar. Je ním neurogenéza – rodenie nových nervových buniek v dospelom mozgu.
O hlodavcoch je tiež známe, že majú schopnosť orientovať sa v priestore. Využívajú pritom navigačné prvky, ktoré nemenia svoju polohu.
